LOGIN
MEDIÁLNI PARTNERI
SME
Rádio_FM
kinema.sk
festivaly.sk
jetotak.sk
.týždeň
PARTNERI FESTIVALU
Visegrad Fund
International Film Festival Bratislava
Maďarskú inštitút
Kimuak
the one minutes
the one minutes Jr.
Stranger Festival
One Minute Film & Video Festival Aarau
FILMINUTE London
VideominutoPop Firenze
pravda Vilnus
ONE MINUTE Toronto
early melons
Stanica
Anča Fest
1. slovenská filmová databáza
Institut FranÁais
La femis
La femis


Sneh v bruchu

(Neblahé dôsledky bezpečného posúvania medziľudských vzťahov na kvalitatívne vyššiu úroveň)

Zadanie bolo jasné, mladá baba musí čo najoriginálnejšie a pritom dôveryhodne oznámiť priateľovi, že je tehotná. Ako to už býva, slová často nestačia na vyjadrenie našich najhlbších pocitov a obáv v tých najexistenčnejších situáciách, preto na scénu prichádzajú činy, ktoré do rozpovedia za nich, pritom však musia byť realistické, minimálne aspoň prislúchajúce k postave v príbehu. Pár je to tradične netradičný, každý so svojimi individuálnymi záľubami aj nechuťami, milujúc jeden druhého, ale zároveň milujúci svoje súkromie a svoj pokoj. Myslím, že téma (ne)chceného tehotenstva je čím ďalej, tým viac aktuálna, keďže sa blížime k dobe, kde bude dieťa, ktoré má dieťa, úplnou samozrejmosťou a každodennou (každodetskou) rutinou. Ale hlavne, nič nie je čiernobiele, preto neexistuje pozitívna reakcia bez negatívnych myšlienok a negatívna reakcia bez nehy či pochopenia.


Rozľahlá miestnosť s bielymi prázdnymi stenami a chladným sivým nábytkom. Pri stene sú položené čierne lyžiarky a na podlahe ležia čierne lyže. Všetko okolo je dokonale čisté a presne zarovnané, aj lyžiarske časopisy na stole, aj tri ovládače ležiace vedľa, vzdialené od seba v dokonalej milimetrovej presnosti. Stredný ovládač berie bledá ženská ruka a zapína televízor, z ktorého začínajú vychádzať dva hlasy hovoriace po nemecky. Ruka položí ovládač nakrivo na stôl, pričom posunie aj ďalší ovládač. Ruka patrí 25 ročnej žene s červenými vlasmi, sediacej na bielom koženom gauči. Volá sa Alica. Má ne sebe modré voľné tepláky a žlté tričko s tvárou starca v klobúku. Chvíľu nezaujato sleduje obrazovku, potom sklopí zrak a mierne pohybuje perami bez toho, aby z nich vyšiel zvuk. Oprie si hlavu o zadné operadlo gauča a hlavu pomaly otáča smerom k mužovi, sediacom vedľa nej v tureckom sede a očami behá po jeho tvári. Muž má 26 rokov, na ušiach veľké čierne slúchadlá, ktoré oblizujú kučeravé vlasy, so zatvorenými očami a jemne pootvorenými perami pomaličky, až hypnoticky pohybuje hlavou zo strany na stranu. Má na sebe bielu košeľu s dlhými rukávmi a jemne sivé nohavice. Volá sa Adam.
Alica sa na neho skúmavo pozerá a celého si ho prehliada.
Alica: „Zdalo sa mi, že máš také malé telíčko...Malé prsty a dlane. Všetko...Iba hlavu si mal svoju.“ Alica sa začína prudko smiať, pričom tvár upriamuje k stropu. Po chvíli prestáva a opäť hlavu otáča k Adamovi, ktorý stále so zavretými očami decentne pokyvuje hlavou.
Alica (šepotom): „Mám ťa v sebe. Malého nevinného mužíčka...“
Alica upriamene hľadí na Adamovu tvár. Adam otvára oči, otáča sa k Alici a slúchadlá si skladá na zátylok.
Adam (prekvapene, pričom si ľavým malíčkom špára v uchu): „Čo?“
Alica na neho prekvapene pozerá a nedokáže nič povedať.
Alica (nesmelo): „Čierny...“
Adam (nechápavo): „Čo?“
Alica prudko vstáva, uhýba pohľadom. Po chvíli zastane.
Alica (zakrývajúc svoje rozpaky): „Čierny...čaj! Chceš ho?“
Adam zíva pričom si pravou rukou zakrýva ústa.
Adam: „Nikdy som ho príliš nemiloval.“
Alica sa otáča na Adama a nervózne na neho pozerá.
Alica (podráždene): „A čo ja s ním mám teraz robiť?
Adam sa zháči a zarazene pozrie na Alicu. Po chvíli Adam odvráti zrak.
Adam (rezignovane): „Tak dobre teda, dám si.“
Alica sa široko usmeje, prudko sa k nemu nakloní a obíjme ho. Adam ostáva nechápavo priklincovaný na gauči, aj ruky má spustené, pričom Alica ho šťastne obíjma. Pozrie sa mu do tváre a prstom mu jemne prejde po nose.
Alica (nežne): „Si skvelý.“
Alica sa široko usmeje, vstane a svižne, až tanečným krokom vykročí do kuchyne spojenej s obývačkou. Podíde k sivému kuchynskému pultu a dáva zovrieť vodu.
Všetko robí ladne a s úsmevom na perách, akoby tancovala, ešte aj šálky berie a ukladá na pult s tanečnými pohybmi. Píska si pri tom. Adam sedí zarazene na gauči a nechápavo ju sleduje. Slúchadlá si skladá z krku a ukladá ich na gauč, pričom rutinne pretrie dlaňou povrch operadla. Po chvíli prebehne očami po obrazovke.
Adam: „Veď ty nevieš po nemecky.“
Alica stále poskakuje za pultom a berie do rúk cukorničku.
Alica: „Cukor?“
V tanečnom pohybe nalieva vriacu vodu do čiernej a bielej šálky.
Adam: „Nein.“
Alica prestáva tancovať a zastane. Pozerá na Adama. Chvíľu je ticho, zo šálok stúpa horúca para.
Alica: „Máš strach, čo by povedali vaši, že?“
Adam, zarazene pozerajúc na obrazovku, k nej neveriacky otáča tvár.
Adam (prekvapene): „Kvôli cukru?“
Alica podráždene odvráti zrak.
Alica: „Sráč.“
Adam sedí na gauči a zarazene na ňu zeme. Opäť prebehne očami na chvíľu po obrazovke a ráznym pohybom siahne po ovládači na stole. Na chvíľu zastane a prekvapene pozerá na nakrivený ovládač na stole. Hodí na Alicu vyčítavý pohľad. Adam: „Deje sa niečo?“
Alica stojí pri kuchynskom pulte, dvíha pohľad a chvíľu na neho pozerá. Potom zoberie cukorničku a začne z nej vysýpať plné dúšky do čiernej šálky. Po chvíli odhadzuje cukorničku, vyberá z poličky veľké balenie cukru a celé ho sype do pohára, pričom sa okolo neho rozvíria malé cukrové oblaky. Zrazu Alica zvrieskne, zdvihne ruky a silno nimi udrie do drezu. Rozhnevane sa otáča a stráca sa vo dverách, ktoré za sebou prudko zabuchuje. Adam ju pozoruje s otvorenými ústami, po chvíli chytá ovládač, vypína televízor a vracia ovládače do pôvodnej polohy. Prudko sa oprie, podráždene sleduje všetko okolo seba, pričom nervózne a rutinne prebehne dlaňou po operadle gauča.
Po chvíli sa Alica vo dverách objavuje s vankúšom pod žltým tričkom. Rukami si podopiera diek a takto kráča k Adamovi, ktorý ju prekvapene pozoruje. Alica pomaličky pristúpi k stolíku, ako jedinej bariére medzi nimi. Chvíľu na seba nemo pozerajú. Po chvíli Alica vytiahne spod trička čierny menčestrový vankúšik a hodí ho do Adamovi do hlavy.
Alica (odmeraným hlasom): „Sme v tom.“
Alica chvíľu postáva, zahľadená na Adama a potom si k nemu sadá. Chvíľu na neho pozerá a ruku ukladá na jeho stehno. Adam to nevníma a s pohľadom upretým k oknu, spoza ktorého preniká silné biele svetlo, akoby úplne cudzie atmosfére tohto bytu, hladí v rukách čierny vankúšik. Opäť je ticho.
Adam (šepotom): „Ty si v tom.“ Adam náhle prudko vstáva, otvára okno a vyhadzuje ním vankúšik na ulicu. Alica to prekvapene pozoruje, do očí sa jej tlačia slzy, rýchlo vstáva a mieri k Adamovi, ktorý sa na ňu otočí a vylepí jej facku, pričom Alica dopadá s krikom na zem. Adam bez povšimnutia vykročí k lyžiarkam, položeným pri stene. Zohne sa a začína si ich obúvať. Alica si pomaly sadá a bolestivo si hladí líce. Pozerá na Adama, ktorý si rýchlo obúva lyžiarky. Keď si ich obuje, pozrie na Alicu a víťazoslávne rozpaží ruky.
Adam (víťazoslávne) „Zbohom hory! Zbohom!“
Adam si prisúva stoličku, na ktorú vylieza s lyžiarkami na nohách, dvíha pravú ruku a začína kývať Alici, ležiacej na zemi. Jeho prehnane vysmiata a afektovaná tvár pomaly prechádza do zmierenej, až úbohej.
Adam: „Nečakajte ma, nečakajte ma...“
Po chvíli zlieza zo stoličky, chaoticky sa rozhliada po izbe, berie lyže a prehadzuje si ich cez rameno. Otvára vchodové dvere, na prahu ktorých sa zastaví a zahľadí sa na Alicu, ktorá na neho pozerá s rozmazanými čiernymi očami. Chvíľu ju pozoruje, pričom jeho červená tvár začína pomaly naberať bežný odtieň.
Adam: „Neopováž sa mu dať moje meno.“
Adam vychádza na chodbu. Podíde k okraju schodov a zastane. Lyže zloží na zem, nastokne si do nich lyžiarky a posunie sa tak, že väčšina plochy lyží leží na podlahe, zvyšok visí vo vzduchu zo schodov. Hlboko sa nadýchne a zavrie oči. Spustí sa dolu schodmi, pričom na ich konci narazí do steny a za bolestivých výkrikov a zvukov praskajúcich lyží dopadá na zem.
Je ticho, prerušované iba Adamovým prudkým dychom.
Z dverí vychádza Alica s ďalším vankúšikom pod bruchom. Píska si. V pravej ruke drží bielu šálku a v ľavej čiernu. Pristúpi k okraju schodov a pozoruje stonajúceho Adama. Šálky položí na zem, spod trička vytiahne biely vankúšik a tiež ho položí na zem. Posadí sa naň. Chvíľu nemo pozoruje Adama a pritom odpíja z bielej šálky. Usmeje sa.
Alica: „Alica, bude to Alica.“
Pohladí si brucho a opäť sa usmeje.


KONIEC


Peter Balko - (1.ročník, scenáristiky a dramaturgie VŠMU)
v prípade, že vás scenár zaujal, môžete autora kontaktovať

Komentáre

ondro

8.4.2009
dobre som sa zabavil, peter!