LOGIN
MEDIÁLNI PARTNERI
SME
Rádio_FM
kinema.sk
festivaly.sk
jetotak.sk
.týždeň
PARTNERI FESTIVALU
Visegrad Fund
International Film Festival Bratislava
Maďarskú inštitút
Kimuak
the one minutes
the one minutes Jr.
Stranger Festival
One Minute Film & Video Festival Aarau
FILMINUTE London
VideominutoPop Firenze
pravda Vilnus
ONE MINUTE Toronto
early melons
Stanica
Anča Fest
1. slovenská filmová databáza
Institut FranÁais
La femis
La femis


Snehový


...



Int. bar - neskoro v noci/skoro ráno

Pri presklenom stole sedí v pohodlných foteloch starší šedivý oholený muž (Jacob) a mladší, trošku unavene vyzerajúci, neoholený tmavovlasý muž (Wilhelm). Pred sebou majú položených sedem prázdnych pohárov, šupky od citrónov a soľničku.

V celom bare je ticho. Počuť len odsúvanie stoličiek, pokladanie už prázdnych popolníkov, kroky upratujúcej čašníčky.

Jacob: Popoluška, po... (utrie si rukou ústa) …ešte raz.

Barmanka (Milena), na ktorú bol pokyn mierený, odíde od jedného z posledných stolov, ktoré ešte neboli utreté. Kráča k baru, načahuje sa za fľašou tequilli a spoza akvária sleduje posledných dvoch hostí.

Jacob: Se... sedem ich dones.
Milena: Ale už naozaj posledný raz. Zatváram.
Wilhelm: Do tretice všetko dobré!
Jacob: A koľkože je hodín? Noc je mladá, Popoluška. Ešte ti porozhadzujeme hrášok a šošovicu po zemi a potom... potom zmizneme.
Milena (pobavene): Hlavne aby ste neodleteli ako holúbkovia bez platenia.

Prináša na podnose sedem plných pohárov tequilli a každý pokladá pred nich spolu s citrónmi. Koketne sa pri tom usmeje na Wilhelma. Jacob ju chytí za ruku ako pokladá posledný pohár.

Jacob: Veď nepracujte slečna toľko. Daj si za kalíšok, za dva s nami.

Filoméne sa silný stisk nepáči. Snaží sa vymaniť zo stisku, ale nedarí sa jej.

Wilhelm (potmehúdsky): Jacob, pusti ju. Keď nechce vidieť tie šaty, nech si ide po svojej ceste.
Jacob: Máš pravdu. Keď nechce, nech si ide.

Jacob povolí ruku a barmanka je voľná. Ostane sledovať dvoch mužov a prisadá si.

Milena: Šaty?

Muži ženu ignorujú. Wilhelm však kútikom oka pozoruje sympatickú Milenu.

Jacob: Za siedmimi horami, za siedmimi dolami... za... zajtra tam pôjdem. Nemusím už nič robiť. Deduško si vyjde na výlet!
Wilhelm: A čo tam budeš robiť?
Jacob: Pozri na môj opasok. Vidíš ten nápis.

Jacob si vyhrnie košeľu a ukazuje na opasok, kde sa vyníma nápis ´sedem jednou ranou´. Milena si so záujmom prezerá nápis. Zvonku sa ozve zaerdžanie koňa.

Jacob: S tým spravím dieru do sveta. Všetci ma budú obdivovať. Zarobím si na dovolenku pre celú rodinu. Celú! (rozhadzuje rukami)
Wilhelm: Len si nezabudni zobrať ihlu a niť! Bez nich by si nič nedokázal.
Jacob: Ihlu mám vždy pri sebe!

Postaví sa a chytí sa za rozkrok.

Jacob: Popoluška, chcete okúsiť?

Milena sa postaví a ide naspäť k stolu, ktorý ešte nedoupratovala. Wilhelm sa za ňou pozerá.

Jacob: Idem ja tú svoju ihlu použiť.
Za pomoci stien sa tacká k dverám s nápisom WC.

Wilhelm: Princezná, chcete vedieť tajomstvo?
Milena (so záujmom): Chcem.
Wilhelm: Tak poďte bližšie.

Milena podíde k stolu a pozerá sa Wilhemovi priamo do očí.

Wilhelm: Chcete vidieť tie najkrajšie šaty na svete?
Milena (hravo): Možno.

Wilhelm sa usmeje.

Wilhelm: Vidíte tú žltú rybku v akváriu? Tú malinkú?

Milenin i Wilhelmov pohľad spočinie na akváriu, v ktorom plávajú pestrofarebné rybky.
Jedna je žiarivo žltá, ba až zlatá.

Milena: Tú zlatú? Hej.
Wilhelm: Tak choďte k nej. Uprite na ňu pohľad, zhypnotizujte ju a povedzte želanie, že chcete vidieť najkrajšie šaty na svete.

Milena sa na neho neveriacky pozrie a prudko vstane na odchod. Wilhelm ju však chytí za ruku.

Wilhelm: Za pokus nič nedáte.

Žmurkne na ňu jedným okom a nespúšťa z nej pohľad.

Milena sa vystrie, zdvihne bradu, vypne prsia a odhodlane mieri k akvárium. Zastaví pred ním, mierne sa ohne v kolenách tak, aby dobre videla na rybičku. Rybička sa na ňu tiež zvláštnym spôsobom zahľadí. Milena sa ešte poslednýkrát pozrie na Wilhelma, ktorý ju pozoruje. Usmeje sa na neho a zvrtne hlavu k rybke.

Milena: Rybička čarovná, prajem si vidieť tie najkrajšie šaty na svete.

Milena sa otočí na Wilhelma. Ten spod stola vytiahne tašku a z nej vytiahne trblietajúce sa plesové šaty. Milena razom priskočí k Wilhelmovi. Očarená si ich obzerá.

Milena: Odkiaľ ich máte? Hádam ste ich neukradli?
Wilhelm: Robíme v krajčírskej firme. Jacob tieto dostal ako dar za roky práce. Páčia sa vám?
Milena: Videla som aj krajšie.

Ale nespúšťa z nich oči. Chytí ich.

Wilhelm: Chceli sme vám ich podarovať, ale tak keď sa vám nepáčia.

A začne ich skladať naspäť do tašky.

Milena: Ale aspoň vyskúšať by som si ich mohla.

Wilhelm a usmeje a podá jej ich. Milena si dá dolu čiernu zásteru a šaty si prevlečie cez hlavu na krátku sukňu a tričko.

Počuť spláchnutie záchoda a strašný rachot. Jacoba strhne, odtrhne pohľad od krásnej Mileny. Milena si toho ani nevšimne. Je užasnutá, ako dobre jej šaty padli. Ešte si napráva posledné záhyby na prsiach a bokoch. Vo WC dverách sa objaví mokrá Jacobova hlava.

Jacob: Nič sa mi nestalo. Nič mi nie je. Nebojte sa. To som len rozbil umývadlo.

Vonku znova zaerdží kôň. Jacob sa terigá do svojej sedačky. Keď sa do nej vylehní, pozrie na čašníčku, ktorú mu ešte stále nevenovala pozornosť. Zapíska.

Jacob: Fíha! Popoluška!
Jacob (Wilhelmovi): To si jej ich dal, aby si si s ňou užil. Dobrý ťah šéfe. Po piatich rokoch si možno aj niečo užijete. Práve v deň keď odchádzam do dôchodku. Koľká symbolika!
Wilhelm (posmešne): Dal som jej ich, lebo tvoja žena je ježibaba s červeným otráveným jablkom a nezmestila by sa do nich.
Jacob: Aha... (poťuká si po čele) ...tak potom dáva všetko zmysel. Aj to, v čom sa prevážaš v dvadsiatom storočí po meste.

Jacob začne z ničoho nič búchať po stole a revať.

Jacob: Stolček, prestri sa! Stolček, prestri sa.

Na zem popadajú všetky poháre a s rachotom sa rozkotúľajú po zemi. Jacob neprestáva revať a kričať. Pri nohu sa mu prikotúľa soľnička. Zodvihne ju. Postaví sa. Začne poskakovať, pobehovať po bare.

Jacob: Soľ nad zlato! Soľ nad zlato! (rozhadzuje soľ po celom bare) Kto dá viac! Soľ nad zlato!
Wilhelm (trošku podráždene): Jacob, preboha prestaň. Sadni si. Bolí ma z teba hlava. Slečna sa nás bojí.

Jacob neprestáva, behá s mokrou hlavou, reve, rozhadzuje rukami už s prázdnou soľničkou. Zrazu si zadýchaný sadá na opačný koniec baru. Vyloží si nohy na presklený stôl a v tú ranu zaspí.

Wilhelm: Princezná na hrášku z neho nebude.

Obaja sa zasmejú a milo sa na seba pozrú.

Niekto začne kopať do vchodových dverí. Jacob sa postaví. Dvere sa rozletia. Zjaví sa v nich biely kôň. Čašníčka sa zľakne a chytí Jacoba za ruku.

Wilhelm: Nebojte sa, ten je môj. Nič vám neurobí. Je mu už dlho vonku samému. Však Pejo, však môj.

Priblíži sa, posúva sa s ním bližšie do baru. Začne ho hladkať na čiernej hviezdici medzi očami.

Wilhelm: Nechcete sa previesť pri východe slnka?

Milena sa zasnene pozrie na Wilhelma. Potom prejde pohľadom na chrápajúceho Jacoba.

Wilhelm: Z neho si nič nerobte. Bude spať ešte tak tri hodiny. Dovtedy sa vrátime. Zatiaľ ho tu zamkneme.

Milena sa usmeje. Prikývne. Podíde k Wilhelmovi. Ten ju nežne vyhodí na koňa. Potľapká Peja po zadku a tiež na neho vysadne. Ladne vychádzajú z baru. Dvere sa zatvoria.

Spiaci Jacob ostal v bare sám. Spokojne odpočíva v sedačke. Zrazu sa strhne a otvorí oči. Pozrie sa na jednu stranu, na druhú a znovu zaspí.


KONIEC


Soňa Balážová - (1.ročník, scenáristiky a dramaturgie VŠMU)
v prípade, že vás scenár zaujal, môžete autora kontaktovať