LOGIN
MEDIÁLNI PARTNERI
SME
Rádio_FM
kinema.sk
festivaly.sk
jetotak.sk
.týždeň
PARTNERI FESTIVALU
Visegrad Fund
International Film Festival Bratislava
Maďarskú inštitút
Kimuak
the one minutes
the one minutes Jr.
Stranger Festival
One Minute Film & Video Festival Aarau
FILMINUTE London
VideominutoPop Firenze
pravda Vilnus
ONE MINUTE Toronto
early melons
Stanica
Anča Fest
1. slovenská filmová databáza
Institut FranÁais
La femis
La femis


Prednáška


Úplne prázdnou chodbou ležérne kráčajú dvaja študenti k prednáškovej miestnosti. On a ona. 20 ročný. On je chudý a vysoký. Má dlhšie čierne vlasy nagélované na pravo. Čierne gate, ktoré mu nedávajú moc voľnosti a zelené tričko s vyšitým číslom 1951 na hrudi. Cez plece ma prehodenú čierno-bielu tašku. Ona nižšia skoro o hlavu. Na hlave má dredy a pestrofarebnú čelenku. Množstvo náramkov rôznych farieb a veľkosti na oboch rukách tak isto ako náhrdelníkov na krku z nej robia chodiacu bižutériu. Žlto-zelené batikované tričko na chrbte zakrýva plátenný vak. Tenisky jej nevidieť kvôli dlhej krikľavej sukni. V ušiach má sluchátka z ktorých znie nezrozumiteľná hudba. Pomaly prichádzajú k zadným dverám veľkej prednáškovej miestnosti. Prstom pri ústach jej značí, aby šla po tichu. Vyberá si sluchátka z uší, vypína a odkladá. Nastane úplne ticho. Prikrčí sa, opatrne otvára dvere a ide dnu. Ona ho nasleduje. Po pár krokoch sa však narovná a zostáva stáť. Na druhom konci miestnosti je veľká posúvacia zelená tabuľa a nad ňou svieti biele premietacie plátno. Pred tabulou stojí po celej dĺžke stôl a na ľavom kraji rečnícky pult. Na každom druhom schode je ulička, ktorá vedie na nepohodlné drevené lavice. Takýchto radov je v miestnosti 18 a všetky sú prázdne. Nikde nikoho.


„Toto čo to?“ spýta sa a pozrie sa na ňu. Len mykne plecami a pozerá na rozvrh a hneď na hodinky.
„Raz prídem na hodinu a oni mi ju nedajú?“
„Tak to nie!“ vyhlási dievča a veselým krokom zoskáče až úplne dole. Vyskočí dva schody na pódiu a začne pomalým krokom kráčať pozdĺž celého stola. V strede zastane a najvážnejšie ako vie si zloží vak na stôl a oprie sa oň.
„Keďže sme si na dnešnú hodinu mali naštudovať základné kvasinkové reakcie nebudem sa teraz týmito samozrejmosťami, ktoré ma každý z vás vedieť aj včera, zaoberať a prejdem rovno k jadru veci. Áááá pekné od vás, že ste sa ukázali, pán študent. Nechcete nám spraviť rekapituláciu minulej hodiny?“
„Nie, ďakujem neprosím si,“ odpovedá a rýchlo sa beží usadiť do tretieho radu, pričom sa tvári ako keby obchádzal sediacich študentov, tašku drží vysoko nad hlavou, ospravedlňuje sa, až sa nakoniec usadí približne v strede.
„Dobre teda, opakovanie necháme na svedomí každého z vás a prejdeme k veci. Vie mi niekto povedať niečo o singulárnych bodoch parciálnej derivácie Riccatiho diferenciálnej rovnice vyššieho rádu?“
Študent sa obzerá po drevených sedadlách akoby tam sedeli ďalší žiaci. Otočí sa úplne dozadu až sa nakoniec pozrie dopredu a neisto zdvihne ruku.
„Nech sa páči,“ vyzve ho aby odpovedal.
Študent zloží ruku, pomaly sa postaví až povie.
„Ja viem, pani profesorka“
„To je vynikajúce. A viete mi teda povedať čo tu robíte keď to ovládate? Potom neostáva čas na takých čo to nevedia. Nemáte nič lepšie na práci?“
„Ja som čakal, že sa naučím niečo užitočné,“ odpovedá trochu zahanbene.
„Na také veci máme kurzy vyšívania. K vám sa ešte vrátim. Ale teraz vy“ a ukáže prstom o dve miesta vedľa neho, “čo mi vy viete povedať o týchto priamkach?“
Študent sa jedným skokom presunie na miesto kam ukazovala, sadne si a vzápätí sa postaví a hrdo vyhlási.
„Ja prosím neviem nič o týchto úsečkách, pani profesorka“ odpovie nahlas a pohŕdavo pozrie na miesto kde pred chvíľou sedel.
„Ďalší neznaboh, a viete aspoň čo robíte na tejto škole?“ spýta sa pani profesorka.
„Šľachtím ducha, prosím pekne“ a hneď ako to dopovie preskočí na miesto kde bol pred tým, postaví sa, zdvihne ruku, nečaká na žiadne vyzvanie a pýta sa pani profesorky. „Čo má s tým spoločné boh, pani profesorka?“
„Asi to isté ako učebnice vlastivedy“ odpovedá profesorka a hneď sa pýta, “Čo šľachtí ducha podľa vás? Sused pod vami.“
Študent preskočí o radu nižšie a hneď odpovedá. „Riccatiho a Taylorove nerovnosti“ a keď to dopovie začne liezť zase späť.
„Niaké iné návrhy?“ študent zatiaľ preliezol na svoje pôvodne miesto, otáča sa smerom k profesorke a hovorí, “Zemiaková kaša. Mohli by ste nám povedať teda návod na zemiakovú kašu?“ „Zemiaková kaša?“ zopakuje si potichu a zamyslene pani profesorka. Študent skočí o pár miest na pravo, postaví sa a posmešne hovorí miestu, kde pred chvíľou stál.
„Si nájdi na Googli!“
Pani profesorka sa s prísnym úsmevom, privretými očami a jemne naklonenou hlavou pozrie na študenta a potom na prázdne miesto na ľavo od neho, kam sa študent hneď premiestni.
„Máte doma sporák?“
„Aj mixér, pani profesorka!“ odpovedá študent.
„Tak v tom prípade dáte do práčky päť kíl zemiakov, pol litra mlieka na miesto pre aviváž a všetko to dáte na 40°“
„To je všetko?“ pýta sa neisto študent a skáče o radu nižšie.
„Čo by to mu malo chýbať?“
„Láska“ odpovedá študent a znova prelieza na svoje miesto.
„To mi tu ešte chýbalo. Vy, čo mi tu beháte hore dole, ako delíme sacharidy?“
Študent sa akurát preliezol na svoje miesto. Zahanbene sa otáča a hovorí.
„Na kryštálový a práškový.“
„A ktorý použijeme?“
„Vanilínový alebo škoricový.“
„Vynikajúco, po hodine mi doneste žiacku knižku.“ Hovorí nadšene pani profesorka zatiaľ čo študent skáče o radu vyššie.
„Niaké otázky potrebné na prežitie do ďalšej spoločnej hodiny? Tam vidím ruku, nech sa páči.“
„Kto to bol Riccati?“
„Ďakujem, skoro by sme naňho zabudli. Riccati bol maliar neznámeho pôvodu, ktorý objavil postupnosť trojobalu na kusy rôzneho mäsa, v skratke rezeň a taktiež motorový olej. Niaké ďalšie otázky?“
Študent znova zdvihne ruku najvyššie ako vie a strašne máva päsťou s vystretým palcom a malíčkom. Pani profesorka sa pozerá po celej prázdnej miestnosti, pomaly si prezerá všetky rady, postupne jeden po druhom. Keď prejde celú miestnosť a vidí, že jediný kto sa hlási je študent, sklamane sa rukami oprie o stôl zvesí hlavu a zahlási.
„Tuto pán v strede má ešte otázku.“
Študent vyskočí na rovné nohy, upraví si tričko a rýchlo si obzrie sálu. Potom sa opýta. „Ja som sa chcel opýtať pani profesorka, že kedy množstvo maku medzi zubami prekročí tenkú hranicu medzi rebelstvom a úpadkom ducha?“
Pani profesorka chvíľku naňho zamyslene pozerá až napokon odpovie.
„V istých prípadoch nemožno hovoriť o úpadku ducha, pretože všetko má svoje dno. Iným zase rebelstvo stelesnené v osobe Williama Waleca nič nehovorí a tak je strach z tejto stránky veci neopodstatnený. Pre všetkých ostatných, ak vidia namiesto knedlí na obedovom tanieri makovníky a pri zakusnutí do jablka cítia chuť kivi, tak sú rebeli alebo padnutý duchom. Podľa chuti. Ďakujem za pozornosť, dovidenia nabudúce.“
Študent vyberá z tašky kus papiera a kráča dole v pani profesorke. Pokladá na stôl vo výške jeho hlavy papier a sleduje pani profesorku na druhej strane stola. Berie papier do ruky a otáča ho.
„Čo by ste si dali za dnešnú hodinu?“
„Zeleninové rizoto.“
„Napíšem, aj napriek sústavnému pobehovaniu a vyrušovaniu, má dobré výsledky a zaslúži si maximálne dva.“
V tom sa otvoria predné dvere na miestnosti a vkročí tam šedivý muž so zväzkom kľúčov v ľavej ruke a pravou drží kľučku dverí.
„Ďakujem pekne pani profesorka.“
Pani profesorka sa pozrie do dverí na vrátnika a hovorí mu.
„Už sme skončili, ďakujem, že ste ma prišli upozorniť.“
Študent sa pomaly vracia po svoje veci v strede miestnosti a vrátnik nechápavo pozerá raz na neho a raz na ňu. Nakoniec sa spýta.
„S kým tu máte mať hodinu?“
„S pánom Kubáčkom, ale nemohol prísť tak som odsuplovala jeho hodinu.“
„Ale pán Kubáček nemá v rozvrhu žiadnu hodinu sobotu.“
Pani profesorka krátko pozrie na študenta, ktorý už kráča s vecami dole k dverám. Berie si svoje veci a tiež kráča k dverám, kde stojí vrátnik. Pani profesorka pristúpi k vrátnikovi a hlavou kývne na študenta, ktorý okolo nich prechádza na chodbu. Spoločne ho sledujú.
„Mal s ním mať súkromné konzultácie, je to talent.“
Pani profesorka vyjde na chodbu, kde sa posledný krát otočí k vrátnikovi.
„Pekný víkend.“
Dobehne študenta a pomaly sa spolu vlečú preč.


KONIEC


Julo Bero - (1.ročník, scenáristiky a dramaturgie VŠMU)
v prípade, že vás scenár zaujal, môžete autora kontaktovať