LOGIN
MEDIÁLNI PARTNERI
SME
Rádio_FM
kinema.sk
festivaly.sk
jetotak.sk
.týždeň
PARTNERI FESTIVALU
Visegrad Fund
International Film Festival Bratislava
Maďarskú inštitút
Kimuak
the one minutes
the one minutes Jr.
Stranger Festival
One Minute Film & Video Festival Aarau
FILMINUTE London
VideominutoPop Firenze
pravda Vilnus
ONE MINUTE Toronto
early melons
Stanica
Anča Fest
1. slovenská filmová databáza
Institut FranÁais
La femis
La femis


V električke


Je ráno. V električke je takmer ticho, aj napriek tomu, že je takmer plná. Ľudia na sedadlách ospalo hľadia pred seba, alebo von oknom. Ozve sa zacinkanie električky. Dutý ženský hlas zahlási zástavku. Pár ľudí sa strhne a rýchlo vystupuje von. Do električky nenastupuje nikto. Znovu sa ozve zacinkanie a dvere sa už už zatvárajú, keď sa medzi ne vopchá statná postava asi päťdesiat ročného muža. Za ním sa dovnútra súka ďalší. Na hlave mu svieti ružová detská čiapka. Tá na jeho veľkej hlave drží len silou vôle. Sú to bezdomovci, Jano a Fero. Ľudia sa od nich štítivo odťahujú. Jano sa pomaly pretláča do zadnej časti, vychutnávajúc si zhrozené pohľady spolucestujúcich. Akoby nechtiac sa obtrie o mladé dievča stojace pri dverách. Dievča sa zamračí. Chcela by niečo povedať, ale potom si to rozmyslí. Fero ostal stáť pri predných dverách a znudene pozoruje Jana. Jano zastane a opovržlivo sa zahľadí za Ferom.


Jano: Smrdíš jak dostihový cap! Vykríkne do ticha rannej električky.
Ľudia na stoličkách sa strhnú z otupenia a obzerajú sa po pôvodcovi hluku.
Fero mykne plecami a napraví si čiapku, ktorá sa mu sťahuje naspäť do pôvodnej veľkosti.
Jana podráždi, že si ho Fero nevšíma.

Jano: Vystúp si! Nebudeš sa voziť za moje prachy! Ty opičí potrat.

Fero sa pousmeje. Poškrabe si dlhú, sivú bradu.

Jano: Choď si do kontajnerov. Žereš tam každý deň, jak sviňa, čo ľudia vyhodia. Mobil si predaj, nech máš, čo žrať. Aby si nemusel chodiť po kýbloch.

Začne sa ozývať šum. Dvaja starý páni sa pohoršene na seba pozrú. Babka, ktorá sedela na zadnom sedadle, rýchlo, možno až prirýchlo na to ako sa tvárila, keď nastupovala, prechádza do stredu električky. Tam ju s kyslím výrazom púšťa sadnúť pätnásťročné dievča. Odpredu sa ozve pridusený chichot. Električka ožila.
Fero sa len stále škrabe na brade. Potichu, takmer pre seba si stále opakuje: Nie, nie. Mňa nevytočíš. Ja mám silnú psychiku.
Jano sa pomaly začína dostávať do ráže. Vykrikuje čoraz hlasnejšie.
Jano: Aj neger je krajší než ty. Dobre robia, že Vás zabíjajú. Jaj! Olaský pes vie zarobiť. A čo ty!?

Na to sa pridusený smiech začne ozývať celou električkou. Pomaly sa smeje takmer každý. Iba dôchodcovia sa snažia tváriť prísne a odmietavo.
Fero len krúti hlavou.
Fero: Mňa nevytočíš. Ja mám silnú psychiku.

V tom električka zastane. Ženský hlas ohlási zastávku. Fero z Janom na seba pozrú a znovu na poslednú chvíľu vyskakujú z električky.
Električka znovu utíchne. Len pár ľuďom na perách ostal visieť úsmev.


KONIEC


Petra Machalíková - (1.ročník, scenáristiky a dramaturgie VŠMU)
v prípade, že vás scenár zaujal, môžete autora kontaktovať