LOGIN
MEDIÁLNI PARTNERI
SME
Rádio_FM
kinema.sk
festivaly.sk
jetotak.sk
.týždeň
PARTNERI FESTIVALU
Visegrad Fund
International Film Festival Bratislava
Maďarskú inštitút
Kimuak
the one minutes
the one minutes Jr.
Stranger Festival
One Minute Film & Video Festival Aarau
FILMINUTE London
VideominutoPop Firenze
pravda Vilnus
ONE MINUTE Toronto
early melons
Stanica
Anča Fest
1. slovenská filmová databáza
Institut FranÁais
La femis
La femis

Poprava koňa

scenár krátkeho filmu na motívy poviedky Ivana Klímu


OBRAZ č.1
Obchod s látkami – Int. – Podvečer

Zazvoní zvonček na dverách. Zavalitý, plešatý muž (40) zatvorí dvere. Začína sa obzerať po obchodíku. Na sebe naukladané baly zatočených látok sa tiahnu až po strop. Obchodík je zatuchnutý, napriek tomu, že okienko na ulicu je otvorené. Látky sú však moderné a rozmanité. Muž sa prejde rukou po viacerých látkach, jednu z nich zovrie v ruke, skúša jej kvalitu. Obzerá sa akoby bol v takomto obchode prvýkrát. Zo zadnej komôrky prejde k pultu Katka (18). Lyžičkou si naberá jogurt. Vzhliadne a zbadá muža, držiaceho v ruke bielu hodvábnu látku. Jogurt šupne pod pult.

Katka:
“Prepáčte, nepočula som zvonček. Môžem vám poradiť?“

Muž pustí látku, spraví neurčité gesto akoby sám nevedel načo prišiel.

Katka:
“Tú látku, čo ste držali v ruke, sme dostali akurát včera.“

Muž vytiahne z vrecka odstrihnutý kus vrecovitej, drsnej látky. Položí ju na pult.

Muž:
“Takúto by som potreboval. Osem metrov.“

Katka:
“Tieto nedostávame, skúste možno nejaké záhradnícke potreby.“

Muž schmatne kus vreca a strčí si ho späť do vrecka.

Muž:
„Mhm, myslel som si...“

Odíde z obchodu. Katka za ním udivene pozerá cez okienko. Zmizne jej z dohžadu. Pokrúti hlavou. Pozrie sa na hodinky. Ukazujú skoro šesť hodín.

OBRAZ č. 2
Pred obchodíkom s látkami – Ext. – Podvečer

Katka vyberá kžúče z kabelky. Otáča cedužku „Otvorené“ na „Zatvorené“. Do zámku vloží nesprávny kžúč, skúša druhý. Z druhej strany uličky sa ozve hlas.

Dievča:
“Počkaj, Kaťa!“

Katka sa otočí a zbadá dievča v predavačskom kostýme. Za ňou stojí malá večierka. Dievča drží niečo v zovretej pästi. Prikráča ku Katke. V dlani má tisícku.

Dievča:
“Nemᚠrozmeniť?“

OBRAZ č. 3
Obchodík s látkami – Int. – Podvečer

Dievča sa ovieva tisíckou.

Dievča:
“Dnes sa každý zbláznil. Všetci platia tisíckami, len ja nemám ani na cigarety.“

Katka otvorí kasu, vyberie zhruba osemsto korún. Zavrie kasu.

Katka:
“Nemám, dnes tu bol akurát jeden, čo chcel asi kúpiť vrecia.“

OBRAZ č. 4
Pred obchodíkom s látkami – Ext. – Podvečer

Ten správny kžúč sa pootočí v zámku.

Katka:
“Nepôjdeš zajtra na kúpalisko?“


Dievča:
“Ideme s Kubom k mojej babke.“

Katka:
“Mhm.“

 

Dievča:
“Veď poďte s nami aj s Maťom.“

 

Katka si ťažko vzdychne. Skúsi kžučku, je zamknuté.

Katka:
“Minulý týždeň sme sa rozišli.“

 

Dievča:
“A si v pohode?“

 

Katka:
“No.“


Vo dverách večierky stojí obézny ujko a máva na dievča.

Ujko:
“Hej!“

Dievča:
“V pondelok mi to povieš, musím bežať späť.“

OBRAZ č. 5
Ulica – Ext. – Večer

Katka sa pomaly vlečie poloprázdnou ulicou. Historické budovy poskytujú trochu prirodzeného chladu. Opatrne balansuje na mačacích kameňoch, dáva pozor, aby sa jej tenké vysoké podpätky nezasekli medzi kameňmi. Vo vzduchu ešte zostalo chvenie z celodennej horúčavy. źudia majú na sebe ešte stále prilepené tričká a blúzky. Tučnejším zostali v záhyboch kože kvapky potu. Na zastávke električky stojí niekožko žudí. Katka sa postaví pod tieň neďalekého stromu a čaká.

OBRAZ č. 6
Sídlisko – Ext. – Večer

Katka kráča k paneláku na predmestí. Na susednej ploche rastie do výšky ďalší panelák. Robotníci zo staveniska si dávajú prestávku, unavene odpíjajú z fžašiek piva. Deti sa hrajú v pieskovisku, niekožko mamičiek sedí na okolitých lavičkách a klebetia. Katkina mama (40) sa blíži ku vchodu, v ruke ťahá igelitku s nákupom. Má zafarbené vlasy a narúžované ústa, chce sa ešte páčiť. Katka ju zbadá.

Katka:
“Mama!“

Zo dve mamy pri pieskovisku zdvihnú hlavy. Katkina mama sa otočí. Katka k nej dobehne a vezme jedno uško igelitky.

Mama:
“Vďaka. Aby som nezabudla. Siahni mi do vrecka.“

Katka vytiahne lekársky predpis.

Mama:
“Pôjdeš zajtra do lekárne a vyberieš mi ho. Ja to nestíham, musím ísť skoro ráno do práce.“

OBRAZ č. 7
Kuchyňa – Int. – Večer

Mama zloží nákup na stôl. Odkladá chlieb aj ostatné potraviny. Katka si zoberie jogurt a začne ho jesť. V dreze je špinavý riad. Mama otvorí kredenc, sú tam už len hrnce. Takmer všetky taniere sú povyťahované. V kuchyni sa dá ledva hýbať. Matku zjavne irituje, že Katka si pokojne je jogurt.

Mama:
“Ukladaj. čo si myslíš, že to zase budem robiť všetko sama?! Si celkom ako tvoj otec! S ničím nepohnete ani keby ste sa v špine utopili! čo neurobím ja, tak nikto!“

Katka flegmaticky odloží jogurt a vkladá veci do chladničky. Matka zbadá zašpinený porcelánový tanier so zlatými okrajmi.

Mama:
“Ja sa na toto môžem vykašlať! Bola by som zvedavá, čo by ste robili, keby sa minuli aj porcelánové taniere. Vieš čo, poumývaš pólku týchto riadov a pólku nechᚠsvojmu večne ožratému otcovi. Ja idem dnes večer do kina, takže sa musím prichystať.“

Katka na ňu vyjavene civí.

Mama:
“No čo pozeráš, veď aj ja si môžem niečo užiť, nie?!“

Hodí tanier na ostatné, otočí sa na opätku a vykráča z kuchyne.

Katka chytí hubku a skúsi na ňu vytlačiť trochu čistiaceho prostriedku. V tom už nič nie je.

OBRAZ č. 8
Manzardka – Int. – Doobeda

Katka leží v húpacom kresle. Zobudí sa a otvorí oči. Cez okno vidieť paneláky. Bezoblačnú oblohu pretne otáčajúci sa žeriav. Okrem toho, že manzardka je Katkinou izbou slúži aj ako sklad nepotrebných vecí nahromadených za dlhé roky. Je tam kočík s bábikami, hrubé lano a veža zabalených alebo prikrytých vecí. Na stenách sú mokré škvrny.
Popreťahuje svoje štíhle telo a lenivo sa postaví. Zhodí zo seba nočnú košežu a natiahne si bielu sukňu a zelené tielko. V umývadle si opláchne tvár.

OBRAZ č. 9
Manzardka – Int. – Doobeda

Katka nakukne do spálne, zistí, že mama je preč. Jedna polovica postele je pokrčená, druhá nedotknutá. Spálňa je ilustráciou vkusu jej matky. Vedža postele je toaletný stolík, na ňom množstvo fžaštičiek s parfémami a inými ženskými potrebami. Nad postelou visí obdĺžnikový obraz znázorňujúci výjav z Biblie. Pomaly sa prikradne k toaletnému stolíku, otvorí fžaštičku s parfémom a pokrčí nosom. Vôňa parfému sa jej nepáči. Odloží ho. Vyskúša si mamin rúž, no potom si ho rukou zotrie.

OBRAZ č. 10
Obývačka – Int. – Doobeda

Na gauči spí jej oblečený otec (45). Katka otvorí skriňu, berie si odtiaž kabelku. Jej otec sa prevalí na druhý bok smerom k nej. Otvorí oči. Gombíky na košeli má rozopnuté, odhalujú mu chlpatú hruď a už väčšie brucho. Je ešte nevytriezvený z predošlého večera.

Otec:
“Katka, dones mi vodu.“

OBRAZ č. 11
Obrovská socialistická budova – Int. – Deň

Katkina mama (40) fajčí na chladnej chodbe, jednu ruku má vbok a má váhu tela na jednej nohe. Smeje sa hlasno, zjavne flirtuje s nejakým tlstým, plešatým mužom. Keď zbadá Katku, ako na ňu hžadí, rýchlo uhasí cigaretu a odkráča k nej.

Mama:
“Čo je, Kaťa?“

Katka:
“Doniesla som ti ten liek. S hentým si bola včera v kine?“

Pozrie znechutene na muža, s ktorým sa mama predtým bavila. Podáva jej škatužku s liekom.

Mama:
“Bola by si taká milá a nehovorila mu henten, keď dobre vieš, že sa volá Laco.“

Katka nereaguje. Z jej výrazu sa nedá nič vyčítať, ticho a kžudne pozerá na matku. Cez otvorené dvere do pracovnej haly preniká silný hukot šijacích strojov. Jej mama je oblečená v pracovnej uniforme, tak ako ženy vovnútri haly.

Mama:
„Čo budeš dnes robiť?“

Katka:
„Idem sa poprechádzať do mesta.“

Mama:
“S kým?“

Katka:
“Sama.“

Mama od nej odtúpi a premeriava si ju pohžadom.

Mama:
„Tak už mi klameš aj ty?“

Katka:
„Prečo mi neveríš?“

Okolo sa pristaví nejaká stará škaredá žena. Štipne Katku za líce.

Žena:
“Á, Katka, to si ty?...Ako si vyrástla! Už si dokonca väčšia než mama.“

Katka:
„To kvôli tým natupírovaným vlasom.“

Žena sa dotkne jej vlasov, prejde rukou po pramienku.

Žena:
„Ale hodia sa ti.“

Žena sa usmeje a odíde. Katka sa za ňou otrávene pozerá. Šúcha si líce tam, kde sa jej žena dotkla. Katka hžadí von z okna.

Mama:
„Čo je s tebou?“

Katka si vzdychne, mykne plecom akoby nič. Pokúsi sa usmiať, no cítiť z nej istý smútok.

OBRAZ č. 12
Výpadovka z mesta – Ext. – Deň

Katka kráča vedža plechového múru, záhyby múru a jej sukne sú temer totožné. Okolo svištia autá, niektoré na ňu vytrubujú. Vždy keď prejde okolo nákladné auto, nadvihne jej zžahka sukňu. Zastaví pri nej drahé auto. Skoro by sa zdalo, že čakalo na to, aby už nastavila ruku palcom hore. Otvorí sa okno. Katka doň nakukne.Vodič, tridsiatnik, v tričku s nápisom „Live fast or die“, si ju obzrie a zdá sa byť spokojný. Sympaticky sa usmeje.

Vodič:
“Kam idete?“

Katka:
“To je jedno.“

OBRAZ č. 13
Auto – Int. – Poludnie

Vodič šliape na plyn, rútia sa kžukatou cestou, vzduch nad ňou sa chveje od horúčavy. Míňajú polia, obilie je ešte nedozreté. V aute sú kožené poťahy. Klimatizácia je zapnutá, Katke je až zima. Pošúcha si ruky, na ktorých má husiu kožu.

Vodič:
“Je vám zima?“

Katka:
“Trochu.“

Vodič stiahne klimatizáciu. Ponúkne jej cigaretu z krabičky, Katka pokrúti hlavou. On si zapáli. Stíši rádio. Hovorí vežmi pomaly, zvažuje každé slovo.

Vodič:
“Viete, pracovať s kožušinami, to je ako starať sa o zviera. Treba ich hladiť, aby sa medzi vami vytvoril vzťah, treba ich čistiť, aby sa cítili dobre a keď s nimi obchodujete, treba ich vedieť aj predať. Je to rovnaké. Máte rada kožušiny?“

Katka:
“No ako sa to vezme.“

Vodič:
“A máte rada zvieratá?“

Katka:
“Áno.“

Vodič:
“No tak vidíte, že tieto dve veci sú rovnaké.“

Na chvížu sa odmlčí. Vojdú do hory.

Vodič:
A vám je naozaj jedno kam idete?“

Katka:
“Hej.“

Vodič:
“Tak vám niečo ukážem.“

Muž prudko odbočí na nejakú polnú cestičku, kolesá vytvoria okolo auta hmlu bieleho prachu.

OBRAZ č. 14
Bitúnok – Ext. – poludnie

Auto zastaví pred opusteným statkom. Budovy sú ošarpané, kedysi v nich asi chovali zvieratá. Škridle na streche sú polámané a držia asi len pretože nefúka vietor. Napriek tomu, že je slnečno, je tam kvôli vysokým ihličnatým stromom chladnejšie. Pri budovách sú zrolované baly pletiva a porozhadzované dosky. Okolie je zarastené burinou. Zjavne sa tu o to nikto nestará. Medzi tým neporiadkom však vedie vyšpliapaný chodník ku vchodu do jednej z budov.
Muž vystúpi a podá Katke ruku. Usmeje sa na ňu. Katka je trochu v pomykove, pozerá mierne prestrašene na toto miesto.

Vodič:
“Tak tu ste ešte určite nebola.“

OBRAZ č. 15
Dvor – Ext. – Poobede

Vodič s Katkou vojdú do dvora.Objaví sa pred nimi moderná nová prístavba. Je strážená kamerami. Dvor je pokrytý dlaždicami, Katke na nich klopkajú podpätky. Dvere hangáru sa otvoria. Mladý chalan odtiaž odvádza koňa ku kolu. Privezuje ho. Vodičovi zazvoní mobil. Zdvihne ho.

Vodič:
“Toto nie do telefónu, večer sa za tebou zastavím.“

Mäsiar kývne na chlapca, chlapec odchádza späť do dverí hangáru. Katka pozerá na koňa.

Vodič:
“Počkajte ma tu, hneď prídem.“

Vodič odomkne dvere modernej prístavby a vojde dovnútra. Katka prikráča ku koňovi a pohladí ho. Šedobiely kôň je na jedno oko slepý. Srsť má matnú, bez lesku.Okolo nosa skoro biele chlpy. Kôň je už starec, má prehnutý chrbát, vežké brucho a tenké nohy. Katka ho pohladí na hrudi. Vodič vyjde na dvor a zamkne budovu. Zakričí na Katku.

Vodič:
“Slečna!“

OBRAZ č. 16
Dom klietok – Int. – Poobede

Vovnútri tmavej, ošarpanej budovy sú tisícky drevených klietok poskladané na seba. Kráčajú jednou z páchnucich uličiek.
Z tmy sa vynorí tlsťoch v montérkach. Hlavu má akoby bez krku a jeho malé, šikmé oči majú chladnokrvný výraz. V jednej ruke drží obrovské okovy, vodítka, zväzok kžúčov a v druhej reťaze. Obzerá si Katku.

Tlsťoch:
“Taká vzácna návšteva...“

Muži si vymenia pohžady. Katka je neistá, začína sa trochu báť, striedavo pozerá na oboch mužov. Vodič sa jej dotkne chrbta akoby jej hovoril „poď“. Vedú ju chodbičkami plnými klietok so zavretými zvieratkami.

Vodič:
“Slečna je zvedavá na naše norky.“

Prechádzajú týmto podivným mestečkom. V klietkach sú zavreté po jednom malé zvieratká, ktorým svietia oči a pobehujú hore dole. Tlsťoch pokrúti hlavou a ukáže na jednu klietku.

Tlsťoch:
“Chorí... Chorí už odtiažto neodídu.“

V klietkach pre chorých je viac noriek.

Vodič:
„Ešteže vy ste zdravá.“

Tlsťoch sa zasmeje. Katka stojí prikovane a neprítomne pozerá na klietky.

Vodič:
“Staráme sa tu o nich deväť mesiacov, ani by ste neverili kožko mäsa vie zjesť takéto malé zvieratko. Vy jete určite menej.“

Tlsťoch:
“Z vás by som veža masti veru nenarobil. Ale zase chudé je chudé.“

Katka:
“A čo sa stane po tých deviatich mesiacoch?“

Vodič a tlsťoch sa na seba usmejú. Vodič jej položí ruku okolo ramena. Tlsťoch pred nimi štrngoce kžúčami. Tlsťoch odomkne dvere.

OBRAZ č. 17
Miestnosť s kožušinami – Int. – Poobede

V miestnosti sú zavesené kožúšteky noriek. Visia akoby na vešiakoch, zaplňujú celú miestnosť. Tlsťoch sa dotkne jednej a pohladí ju.

Tlsťoch:
“Po deviatich mesiacoch.“

Vodič:
“Prirodzený rád života.“

Katka si od údivu zakrýva pootvorené ústa. Vodič sa na ňu usmieva.

OBRAZ č. 18
Dom klietok – Int. – Poobede

Tlsťoch zamkne miestnosť. Katka stojí ako prikovaná.

Vodič:
“Počkajte tu, ja idem ešte niečo pozrieť, potom vás odveziem.“

Tlsťoch s vodičom sa vyberú po jednej z páchnucich uličiek. Katka sa obzerá, prejde k oknu, ktoré ako jediné poskytuje trochu svetla. Otvorí ho a vykloní sa z neho. Na dvore uvidí koňa. Otočí k nej hlavu.

OBRAZ č. 19
Hangár – Int. – Poobede

Mäsiar brúsi dlhé nože. Mladý chalan vyberá vodítka. V hangári je zavesených vežké množstvo hákov. Na niektorých visia kusy mäsa. Mäsiar chytí jeden z kusov, položí ho na stôl, vezme nôž a jedným úderom rozsekne mäso aj s kosťou.

OBRAZ č. 20
Dvor – Ext. – Poobede

Katka pristúpi ku koňovi a začne ho hladiť. Chytí mu hlavu do dlaní. V kabelke nahmatá sáčok s cukríkmi. Rozbalí mu cukrík a nastaví dlaň, kôň jej ju oblíže. Postaví sa celkom blízko k nemu, hlavu oprie o jeho telo, dá mu pusu na tvár a neprestáva ho hladiť.

Katka (šeptom):
“Ty môj koníček....“

Otvoria sa dvere hangáru. Objavia sa v nich mäsiar a mladý chalan, s vodítkami v ruke.

Mäsiar:
“Skamarátil sa, mrcha.“

Muži pristúpia ku koňovi, Katka zaspätkuje.

Mäsiar:
“Tak čo, mrcina?“

Mäsiar ho buchne poriadne na zadok. Obaja odviažu koňa a vedú ho do dverí hangáru. Kôň erdží a pohadzuje hlavou. Tlsťoch sa otočí ku Katke.

Mladý chalan:
“Cíti krv, tak sa mu nechce!“

Katka:
“Kam ho vediete?“

Mäsiar:
“Chcete ho nahradiť?“

Mäsiar sa usmieva. Katka sa kŕčovito oprie o kôl, zatína nechty do dreva. V hrôze hžadí za nimi. Z hangáru sa spúšťa kladka, jeden koniec lana prehodený cez koleso kladky, druhý je na šiji koňa v tvare slučky. Vodítkami ho priviažu. Mladý chalan podá mäsiarovi dlhý nôž. Kôň sa vzpiera, postaví sa na zadné nohy. Trhá hlavou na obe strany, ale nepomáha to. Reve zúfalo temer ako človek, búši kopytami o zem. Chalan zatvára dvere. Katka pozerá ochromená na zavreté dvere.
Zrazu počuť dunivý, ohlušujúci pád, dopad ťažkého tela na kamennú zem. Stisne v ruke kabelku, pozerá po sebe akoby chcela zistiť či má všetko. Nedokáže sa pohnúť z miesta. Začuje škrípavý zvuk dverí. Otvorí ich mäsiar, Katku akoby nevnímal. Mladému chalanovi podá zakrvavený nôž. Telo koňa sa nehýbe, je zakryté vrecovitou látkou. Zväčšuje sa pod ním krvavá mláka. Mladý chalan umýva nôž od krvi. Katka sa rozbehne šialenými, neprirodzenými skokmi preč.

OBRAZ č. 21
Cesta – Ext. – Poobede

Uštvane vyjde z požnej cestičky na hlavnú. Utrie si z oka slzu. Má od plaču červené oči. Napraví si sukňu a nastaví palec smerom hore. Zastaví nákladné auto s vojakmi.

Katka:
“Idete do Bratislavy?“

Vojak:
“Kam chceš cica.“

Vojak jej podá ruku, ona naskočí na korbu. Vojaci spustia spev. Auto odchádza.

OBRAZ č. 22
Korba – Ext. – Poobede

Vojaci dospievajú skladbu. ... Sú oblečení v maskáčoch, všetci majú zbraň. Jeden z vojakov strčí zbraň do ruky, Katka na ňu nechápavo pozerá.

Vojak1:
“Musíš zamieriť.“

Celkom sa na ňu pritlačí, ukazuje jej ako sa mieri zbraňou. Nabije zbraň. V hžadáčiku sa objaví tvár vojaka sediaceho oproti. Usmieva sa na ňu. Jeho sused mu priloží na hlavu jablko.

Vojak1:
“Keď teraz zmáčkneš kohútik, zabiješ ho.“

Vojaci:
„Odstrel jablko.“

Katka naňho prestrašene pozrie. Vojak1 jej vezme zbraň z ruky.

OBRAZ č. 23
Pred kasárňami – Ext. – Podvečer

Auto zastaví pred bránou kasární. Sú ohradené vysokým plotom z ostnatého drátu. Katka zoskočí z korby. Sukňa jej nadskočí. Ozývajú sa za ňou pokriky.

Vojaci:
“A príď v tejto sukničke! Kasárne Nové mesto, nezabudni!“

Auto vojde do brány. Vojaci jej mávajú. Dvaja zatvárajú bránu.

OBRAZ č. 24
Ulica – Ext – Podvečer

Katka sa túla uličkami. Bezprízorne si prezerá obyčajné tváre žudí. Sleduje ich, ako sa kamsi náhlia. Obzerá sa, či za ňou niekto náhodou nejde. Zbadá nejaký bar a zájde dovnútra.

OBRAZ č. 25
Bar – Int. – Podvečer

Katka sedí za stolom. V bare sedia prevažne páriky. Upravená čašníčka jej prinesie panáka a pohár vody. Zamyslene pozerá von na ulicu, kopne do seba panáka. Vodu nechá tak. Vyberie peniaze a položí ich na stôl. Opustí bar.

OBRAZ č. 26
Ulica pred internátmi – Ext. – Večer

Katka váhavým krokom stúpa po schodoch k vysokej panelovej budove. Okolo nej prechádza veža žudí, hlavne študentov z internátov. Zastaví pred vchodom do internátu. Ospalý vrátnik neodtrhne oči od televízora a Katka prekĺzne.

OBRAZ č. 27
Internátna izba – Int. – Večer

Maťo cvičí pred zrkadlom s činkami. Prezerá si ako sa mu hýbu svaly. Má ich vcelku vypracované, hlavne ramená. Dá si dole tielko, napne sa, skúša tvrdosť kociek na bruchu. Izba je polepená postermi svalnatých tiel mužov. Na stene visí vyrezávaný volský roh. V izbe je až nečakaný poriadok. Na písacom stole je položená krabička cigariet. Plný popolník je pohodený na posteli. Police sú plné zaprášených kníh. Zo skrine vytiahne veslo, sadne si na postel, začne ho voskovať.

OBRAZ č. 28
Chodba internátu – Int. – Večer

V rohu chodby stojí černoch v trenkách vyhrávajúci na trúbke romantickú melódiu. Pozerá von z okna, má výhžad na celé mesto. Katka zastaví pred dverami. Na dverách izby sa na plagáte usmieva naolejovaný chlapec s obrovským tricepsom vystavujúcim ho na obdiv. Katka zaklope na jeho hlavu. Otvorí jej Maťo.

Maťo:
“Ty si prišla? Tak si konečne dostala rozum...“

OBRAZ č. 29
Internátna izba – Int. – Noc

Katka sa vyzúva. Maťo zaťahuje závesy.

Maťo:
“Už som tu tretí deň sám. Tak dlho sme na to čakali a ty si sa teraz musela postaviť na hlavu.“

Katka sa chce posadiť na postel, kde leží veslo. Maťo vyťahuje z chladničky víno.

Maťo:
“Počkaj, tu si sadni.“

Katka si teda presadne na rozostlanú postel. Dá jej do ruky pohár vína. Katka si automaticky odpije. Maťo jej hneď doleje.

Maťo:
“Prečo si minule utiekla?“

Katka:
“Veď to vieš.“

Maťo:
“Si ako malá, myslíš stále na niečo, na čo nemáš. To s tebou nijak nesúvisí.“

Katka:
“To so mnou ale súvisí, keď mᚠinú.“

Maťo:
“Si hlúpučká, záleží predsa len na tom čo je medzi nami.“

Katka popíja. Maťo zoberie zo stola činky a cvičí pred zrkadlom. Katka sa oprie o vankúš a sleduje jeho pohyby.

Maťo:
“Musím docvičiť zostavu.“

Maťo zloží činky. Katka vstane a pokúsi sa jednu z nich zdvihnúť. Len trošku ju nadvihne, potom jej klesne ruka. Maťo ju pobozká na šiju. Rukou si ju zozadu pritisne k telu. Katka si klesne na postel, kde je veslo.


Maťo:
“Tak keď sa ti táto páči.“

Vezme veslo a odloží ho späť do skrine. Romantická melódia džezovej trúbky vypĺňa mlčanie. Zdá sa, že je jej všetko jedno. źahne si. Utrie si slzu, ktorá sa jej vyroní z oka. Maťo to nezbadá.

Maťo:
“Zapnem hudbu, aby nič nebolo počuť.“

Pustí Ozzyho Osbourna – skladbu Dreamer.

Katka:
“Čo nemá byť počuť?“

Maťo:
“Nechápeš alebo sa len tak tváriš?“

Katka vezme Maťove tričko, obmotá si ruku na zápästí. Maťo zhasne. Sadne si vedža nej a vyzlečie jej tielko.

Katka:
“Priviažeš ma?“

Maťo na ňu začudovane pozrie.

Maťo:
“Ale....keď chceš.“

Tričkami jej priviaže ruky o postel. Bozkáva ju a rukami blúdi po tele. Snaží sa z nej stiahnuť sukňu, ale zips má zaseknutý. Nakoniec jej ju vyhrnie a stiahne nohavičky. Jemne jej nohou roztiahne stehná. Takmer sa trasú od vzrušenia. V Katkinej tvári náhle prekvapivý výraz vystrieda bolesť. Pomaly sa do nej naváža. Ťažko dýcha, nevníma, že ju to bolí.

Maťo:
“Mᚠkrásne telo...“

Katku zaleje horúčava. Trhne rukami, tričká uvolnia viazanie. Odvalí sa od nej a pobozká ju. Ona sa tvári akoby stále nepochopila, čo sa stalo. Hladí ju. Ona si odmotáva tričká z rúk.

Maťo:
“Nejdeš sa osprchovať?“

Katka pokrúti hlavou. On vstane, podá jej papierové vreckovky. Obmotá si uterák okolo pása a nechá ju v izbe samu.

OBRAZ č. 30
Internátne sprchy – Int. – Noc

Maťo odloží uterák na radiátor. Je na ňom jemná stopa krvi. Pustí si vodu, umýva sa. Buchnú dvere. Vojdú dvaja svalnatí chalani. Tiež si ukladajú uterák vedža Maťovho. Jeden štuchne druhého.

Chalan 1 (šeptom):
“Na červenú.“

Chalani sa zasmejú.

Chalan 2:
“čo ste mali zabíjačku?“

Maťo si všimne škvrnu, pousmeje sa, mávne rukou. Oni sa uškŕňajú.

OBRAZ č. 31
Internátna izba – Int. – Noc

Katka ticho plače. Sedí na posteli so zakrvavenou vreckovkou. Vojde Maťo. čupne si k nej, chytí ju za koleno.

Maťo:
“Katka, prečo plačeš?“

Katka vstane, vezme tielko, sandálky a kabelku. Odchádza.

Maťo:
“Nebuď hlúpa, nabudúce sa ti to bude páčiť.“

Zabuchne dvere. Maťo si zamyslene sadne na postel.

OBRAZ č. 32
Internátna chodba – Int. – Noc

V rohu chodby stojí stále ten istý černoch, trúbku má položenú na zemi, poťahuje z jointa a cez slnečné okuliare pozerá na nočné mesto. Katka vypadne z izby, zhodí sandálky na zem. Naťahuje si tielko a obúva sa. černoch na ňu nechápavo pozerá. Maťo otvorí dvere. Ako ho zbadá, rozbehne sa.

Maťo:
“Počkaj! Katka!“

Chce za ňou utekať, no spadne mu uterák. Zohne sa preň, no kým zdvihne hlavu, Katka zahne a zmizne mu z dohžadu. Maťo dobehne na koniec chodby, ale nie je tam. Vzdychne si, pomaly sa vlečie k svojej izbe. černoch sa pousmeje a otočí sa späť k mestu.

OBRAZ č. 33
Ulica – Ext. – Noc

Katka stojí pred vchodom do panelákového domu. Unavene šmátra v kabelke, vytiahne z nej sáčok cukríkov, ktorými kŕmila koňa. Vloží si jeden do úst. Otvára vchod.

OBRAZ č. 34
Manzardka – Int. – Noc

Katka ticho privrie dvere a zažne malú stolnú lampičku. Zvlieka si sukňu, nájde na nej krvavú škvrnu. Je jej zas do plaču. Odvinie niekožko metrov z lana stočeného v rohu izby, pozerá na lampu. Postaví pod ňu stoličku. Postaví sa na stoličku a potiahne lano. Dočiahne až k lampe. Nedarí sa jej ho uviazať. Niekožko sĺz jej tečie po lícach. Rezignuje a pustí lano na zem. Lampa sa hompáža. Na škvrnu púšťa tok horúcej vody, drhne ju mydlom. Škvrna sa rozpustí. Sukňu prehodí cez žehliacu dosku. Zhasne svetlo, schúli sa do húpacieho kresla a zavrie oči.

KONIEC


Anita obdržálková