LOGIN
MEDIÁLNI PARTNERI
SME
Rádio_FM
kinema.sk
festivaly.sk
jetotak.sk
.týždeň
PARTNERI FESTIVALU
Visegrad Fund
International Film Festival Bratislava
Maďarskú inštitút
Kimuak
the one minutes
the one minutes Jr.
Stranger Festival
One Minute Film & Video Festival Aarau
FILMINUTE London
VideominutoPop Firenze
pravda Vilnus
ONE MINUTE Toronto
early melons
Stanica
Anča Fest
1. slovenská filmová databáza
Institut FranÁais
La femis
La femis

Hriech

Slnko už takmer zapadlo a mesto sa potichu pripravovalo na tmu.
Pri starej bytovke vietor hromadil kopu lístia. Oprel svoju silu o bytovku a na poslednom, treťom poschodí, roztvoril veľké okno. K oknu pristúpil nahý chlapík a zavrel ho. Vietor sa vrátil k hre s listami. Chlapík zostal stáť za oknom a pozoroval odlietavajúce lístie.
Na strope klaustrofobicky malej tmavej miestnosti slabo svietilo tlmené svetielko. Do tmavej kovovej mriežky zastrčila zvráskavená ruka narýchlo zrolované bankovky. V čiernom odetá osoba na druhej strane ich vytiahla a zovrela rolku v ľavej dlani. Muž dal svoju druhú ruku pred seba a ladne s ňou pohol najprv hore, potom doľava a doprava. Babka pomaly a bolestivo vstala z podložky na kľačanie. Nízky strop kabínky bol vysoký akurát pre jej zhrbený chrbát. Otočila sa a pomaly vykročila. Muž s hustou čiernou bradou a čiernym odevom na striedačku pozoroval babku a prepočítaval bankovky, ktoré opäť zroloval, zagumičkoval a vložil do priehradky palubnej dosky. Babka zvnútra otvorila zadné dvere starej hnedej dodávky, pomaly a opatrne zišla po dvoch drevených schodíkoch, ktoré hneď aj zdvihla a vložila do auta. Do kasičky pripevnenej na vnútornej strane dverí hodila tri mince, ukazovák a prostredník pravej ruky omočila v mokrej kancelárskej špongijke hneď vedľa kasičky, prežehnala sa, sklopila zrak pred Ježišom na dverách a razantne so všetkou svojou novonadobudnutou silou nádeje zabuchla dvere dodávky. Vpredu, na sedadle spolujazdca, tlaková a zvuková vlna trošku vyľakala zamysleného pána kňaza. Poškriabal si čiernu bradu, napravil pri krku talár a v bočnom spätnom zrkadle s malým nápisom “BOH JE BLIŽŠIE AKO SA ZDÁ“ pozoroval, ako sa babka v pokornom stareckom predklone pomaly vzďaľovala. Ruženec z krku zavesil na stredové spätné zrkadlo a čiernu mriežku, pôvodne oddeľujúcu kabínu od nákladného priestoru, zatiahol decentnou záclonkou. Vypínačom na strope kabíny vypol stropné tlmené svetlo, ktoré jemne osvetľovalo jeho spovedelnicu. Keďže pán kňaz pri spovedi sedával na mieste spolujazdca, presadol si za volant. Kľúčikmi s veľkým príveskom imitácie kľúča od nebeskej brány naštartoval starý motor dodávky a rozsvietil diaľkové i prídavné strešné reflektory, ktorých oslnivé svetlo zaplavilo hriešne úzku a tmavú ulicu. Po zotmení mu ide obchod lepšie. Dodávku je vidieť viac a hriešnikov naopak, menej. Z autorádia trčala kazeta. Ukazovákom zatlačil kazetu dovnútra a z ampliónu na streche dodávky sa ozval príjemný hlboký hlas:
„Vykupujem duše! Zbavím hriechov ťažkých, ľahkých i smrteľných.
Očistite sa občania! Duše zblúdilé, hľadajúce i nevediace.
Platíte v hotovosti. Zobuďte sa občania!!! Vykupujem duše staré aj mladé. Prebuďte sa občanie!!!“
Na konci ulice sa objavila tmavá postava v dlhom kabáte a zostala stáť v žiare dodávky. Vyzeralo to ako blúdiaca duša konečne stojaca pred svetlom na konci tunela. Postava v kabáte po chvíli vkročila späť do tmy. Auto sa pomaly ale hlučne pohlo vpred a znovu sa ozval akoby boží hlas:
„Vykupujem duše! Zbavím hriechov ťažkých, ľahkých i smrteľných.
Očistite sa občania! Duše zblúdilé, hľadajúce i nevediace.
Platíte v hotovosti. Zobuďte sa občania!!! Vykupujem duše...“
Dodávka odbočila do ďalšej vedľajšej uličky. Starý rachotiaci motor akoby len s námahou spaľoval hriechy zblúdilých ovečiek, ktoré potom vo forme dymu stúpajú z výfuku k oblohe. A tam hore môžu takéto splodiny narobiť ešte veľa škody.

Bola už úplná tma. Dodávka ožarovala mesto a očisťovala nočných hriešnikov. Ak by to niekto sledoval z veľkej výšky, videl by žiarivé teleso, ktoré kľukato chodí sem a tam, zastaví sa, zhasne, po chvíli sa rozžiari a znova sa kamsi pohne. Keby ten niekto bol bližšie, videl by všetkých tých rôznorodých ľudí, ktorí sa tomuto svetlu zverili. Ak by pozorne počúval, možno by bol zdesený ich osudmi alebo by sa aj pousmial na otázkach nočných indivíduí, ktorých dodávka prilákala zvukom ako psov alebo svetlom ako roj otravných komárov.
„Spovedáš aj za jazdy?“
„Odvezieš ma až do neba? “
„Pri opakovanom spáchaní tohto hriechu dostanem nabudúce zľavu?“
„Odvážate mŕtvoly?“
„Čo fešák, nemáš záujem, ha?“
„Môžem platiť kreditkou?“
A keďže boli zadné dvere dodávky vždy a každému otvorené, kňaz musel neraz riešiť aj požiadavku, či by sa nedalo v dodávke prespať. Pýtali sa to prevažne opilci a odpoveď bola zatiaľ vždy záporná. A nie že by nechcel pomôcť, ale v podstate sa to nedalo.
Dodávka bola totiž domovom jeho samého. Keď už nevládal, odparkoval dodávku na tichom mieste za mestom, z podlahy spod vedľajšieho sedadla vybral spacák a zrolovaný molitan. Vliezol dozadu, kľakol a krátko sa pomodlil, rozložil molitan, vliezol do spacáku, podložku slúžiacu na kľačanie dal pod hlavu a zatvoril oči. Žil skromne, peniaze si odkladal. Sníval o vlastnej murovanej kaplnke. Nebral to ako sen, ale ako poslanie.
Hlboká tmavá noc mu nedodávala na energii. Dnes už pomohol mnohým dušiam, bol unavený, ale ešte sa chcel trošku v pokoji previezť. Na konci dlhej ulice svietilo už len jedno okno. Dodávka zhasla diaľkové svetlá a pohla sa tým smerom. Pouličné lampy sa s touto tmou nechceli zmieriť a snažili sa čo najviac zosvetliť ulicu. Jedna z nich už nevládala a len tak blikala. Na najvyššom poschodí trojposchodovej bytovky bol v tom jedinom rozsvietenom okne polonahý chlapík iba v pyžamových gatiach. Sedel bokom na parapete, chrbtom bol opretý o roztvorené okno a šúchal si bledé fúziky pod dlhým nosom. V druhej ruke hrkal bielou tubou s tabletkami. Celá ulica spala, on nemohol. Pozoroval blikajúcu lampu pod oknom. Z bielej tuby si nasypal do úst pár tabletiek, zliezol z okna, zatvoril ho, sadol si do postele a zhasol malú stolnú lampu položenú na jednej z veľkých krabíc. Po chvíli dnu vniklo akési neobvykle silné svetlo a hýbalo sa po stene. Chlapík ešte stále sedel na posteli a takto vyrušený z tmy a nespavosti si nasypal do úst ďalšiu dávku tabliet. Zo zvyku rozsvietil lampičku, vstal z postele a šiel sa pozrieť z okna. Nočnou ulicou sa pomaly presúvala žiariaca dodávka. Keď sa už blížila k blikajúcej lampe, tak tá zhasla.
Kňaz pri nej zastavil a pozrel smerom k svietiacemu oknu. Chlapík za oknom pustil na zem prázdnu tubu od tabletiek a rozbehol sa ku vchodovým dverám, prudko otvoril dvere a vybehol z bytu. Dvere zostali otvorené a z priskrutkovaného vešiaka spadol na zem dlhý tmavý kabát. Pán kňaz zamyslene hľadel hore na okno a hladkal si hustú bradu. Po chvíli pustil spojku, nepridal dosť plynu a dodávke prudkým skokom vpred skapal motor. Automaticky dupol na brzdu a v spätnom zrkadle zazrel polonahého chlapíka osvieteného červenými brzdovými svetlami. Po milisekundovom preľaknutí, že vidí diabla, sa rýchlo spamätal, napravil talár, vypol reflektory a presadol si na sedadlo spolujazdca. Bosí chlapík nastúpil dozadu, kľakol si, oprel hlavu o mriežku a nešťastným tichým hlasom prehovoril:
„Je to už dávno... ale nemôžem odvtedy spávať. Vždy, keď zatvorím oči, vidím čo som spravil. Vidím ju... Už nevládzem.“
Nesvietiaca lampa urobila svoje a ulica bola po vypnutí svetiel dodávky ešte tmavšia. Zvyšné lampy svietili, čo mohli...
Chlapík o chvíľu vystúpil z dodávky, neprežehnal sa svätenou vodou z nasiaknutej špongie a ani dvere poriadne nezavrel. Zmizol nenápadne, tak, ako sa objavil. Pán kňaz si prezeral zlatú obrúčku, ktorou mu chlapík zaplatil. Zaslúžil si ju, bola to ťažká spoveď. Dnešný deň sa mu vydaril. Spod sedadla vodiča vytiahol dutú bibliu a k rolkám peňazí vo vnútri prihodil obrúčku. Vyšiel von z auta a zabuchol zadné dvere. Chlapík sa vrátil do bytu, kam sa presťahoval len nedávno. Ešte ani poriadne nevybalil. Posadil sa na veľkú papierovú krabicu. Vonku sa rozfúkalo a aj keď mal okno dokorán, pocítil obrovský nával tepla. Nadmerná dávka liekov a uľavenie na duši urobilo svoje. Chlapík začal byť malátny a na tvári sa mu objavilo niečo ako úsmev.
Pán kňaz sadol za volant, uvoľnil talár a pootočil kľúčom v zapaľovaní. Motor mohutne zakašľal a nič. Skúsil znova. Motor nechcel naskočiť.
Chlapík stál v strede izby, na tvári mal unavený, ale spokojný výraz. Izba sa mu rozmazávala a bola čoraz svetlejšia.
Dodávke na ďalší pokus motor naskočil a z výfuku sa vyvalil veľký a hustý kúdol dymu. V momente, ako kňaz otočnými spínačmi rozsvietil strešné reflektory, na strechu dodávky dopadlo niečo veľké a ťažké. Reflektory zhasli. Kúdol dymu už zmyzol vo výške. Kňaz v šoku pozeral cez pavučinu prasklín na čelnom skle. Na streche auta ležal polonahý chlapík a z veľkého nosa mu vytekala krv. V jeho otvorených očiach sa rozsvietila pouličná lampa. Vietor sa opäť oprel do bytovky a prievan zabuchol roztvorené okno na treťom poschodí.
Kňaz vystúpil z auta a pri pohľade na chlapíka sa prežehnal.
Na čelo mu prstom spravil krížik a zatvoril mu oči. Chvíľu premýšľal. Potom stiahol telo z kapoty, naložil ho dozadu dodávky, nastúpil, na prvýkrát naštartoval a pohol sa vpred. Keby to bol niekto zhora sledoval, asi by nič nevidel. Bola tma.


Peter Minár