LOGIN
MEDIÁLNI PARTNERI
SME
Rádio_FM
kinema.sk
festivaly.sk
jetotak.sk
.týždeň
PARTNERI FESTIVALU
Visegrad Fund
International Film Festival Bratislava
Maďarskú inštitút
Kimuak
the one minutes
the one minutes Jr.
Stranger Festival
One Minute Film & Video Festival Aarau
FILMINUTE London
VideominutoPop Firenze
pravda Vilnus
ONE MINUTE Toronto
early melons
Stanica
Anča Fest
1. slovenská filmová databáza
Institut FranÁais
La femis
La femis

Poviedka z tretej kapsy: koniec Jura Šlauku

poviedka


Ráno som sa zobudil vo vlastnej posteli. Dolámaný. S hroznou pachuťou v ústach. Zbehol som dolu po schodoch rovno do kúpeľne. Neopísateľné uvoľnenie, pri ktorom som pozeral do záchodovej misy ako do zrkadla, vystriedal neočakávaný nedeľný šok. Spláchnem, ale voda neodteká!
Znechutene som prešiel k umývadlu, umyl som si ruky a neviditeľnými šípmi prebodával hladkú plochu skutočného zrkadla, ktoré ich pri letmom náraze vracalo prudkou spätnou väzbou priamo “do čierneho“ ospalých očí.
Voda neodtekala ani z umývadla. S vaňou to skúšať radšej ani nebudem.
Zobral som kúpeľňový zvon, gumenú potvoru na drevenej rúčke, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť výbavy filmových super hrdinov. Vďaka týmto gumeným zázrakom, ktoré dokážu vytvoriť neuveriteľný podtlak, ľahko prebehli po pravouhlom stúpaní stien mrakodrapov až na osemdesiate tretie poschodie k oknu krásnej panny v negližé, kričiacej o pomoc a šľahanej plameňmi horiaceho apartmánu. Vďaka Bohu za kúpeľňové zvony.
Skvelé, avšak v mojom prípade celkom zbytočné. Temné zažblnkotanie z odpadovej rúry a problém pokračoval. Vytočil som známe číslo. Na druhej strane sa ozval rozospatý hlas Stavebného inžiniera, hudobníka a niekoľkonásobného držiteľa živnostenského oprávnenia v jednej osobe, ktorý ma uistil, že moje volanie o pomoc nemôže byť vyslyšané, pretože (ak som si nevšimol) je nedeľa, čo znamená, že kontaktovať sa na nejakého odborného záchodového Krtka je vlastne nemožné. Krtkovia v nedeľu spia. A ak náhodou nespia, tak sedia so založenými rukami v prútených húpacích kreslách a kochajú sa v tom, čo za šesť dní svojej úžasnej invencie napáchali. A neveria vlastným očiam.
Možno, keby som sa zo svojim problémom obrátil na Grafika, tak by sa veci pohli dopredu. Ale ani to nie je reálne, pretože po včerajšom depresívnom SMS monológu, po ktorom na niekoľko najbližších týždňov psychicky odrovnal všetky svoje bútľavé vŕby, bude teraz minimálne do piatku žiť asketickým životom na povale svojho domu. Bez akéhokoľvek kontaktu s okolitým svetom, bez výdobytkov modernej techniky. Len tak nahý sa nechá osierať holubmi pri hľadaní pokojnej hladiny duše. Je nedeľa a pre každého platí: “poraď si sám“. Telefónne slúchadlo, plné magnetov a cievok, sa vrátilo do svojej prenatálnej polohy. Pokrútenou pupočnou šnúrou sa túlilo ku svojej matke, ktorá celý deň ticho vyčkáva na tú najnevhodnejšiu chvíľu, aby ju mohla rozozvučať svojim hlasným zvonením, ktorému každý dáva prednosť pred všetkým okrem sexu a kypiaceho mlieka.
Skúsil som to ešte niekoľkokrát s kúpeľňovým zvonom. Neúspešne. Zajtra zavolám Krtkovi nech sa na to príde pozrieť. Ale, čo ak nebude mať čas? čo ak príde až v stredu? Vyhovorí sa, že všetky termíny má už zahovorené, a že takéto veci treba hlásiť aspoň týždeň dopredu. A keď sa nakoniec objaví zastrčený od hlavy až po päty v hnusnej gumenej rukavici, susedia si budú myslieť, že som nechutný fetišista, ktorý si domov vodí nevkusné návštevy.
Premýšľal som. čo keby som sa spoľahol sám na seba? Spomínal som na svoje excelentné výmeny žiaroviek a varenie krupicovej kaše. Aj vtedy som bol presvedčený, že to nezvládnem. A podarilo sa. CD-ROM v počítači som tiež vymenil sám. V porovnaní s týmto musí byť upchatý odpad úplná banalita. Navyše, ak sa mi to podarí, bude ma hriať pocit z dobre vykonanej práce. A ušetrím aj za Krtka, ktorý by si za svoje služby vypýtal nekresťanské peniaze.
Do pivnice som išiel naisto. Vedel som, že niekde medzi zaváraninami a tonou zvlhnutého papiera, musí byť kyslíková bomba, ktorú u mňa kedysi nechal Architekt - expert na bombardéri druhej svetovej vojny.
A bola tam. Krásna, mierne skorodovaná, ale ešte stále s jasne čitateľným modrým nápisom Oxygén. šikovná vecička. Dá sa nosiť na chrbte ako batoh. V garáži som vyzdvihol páčidlo a potápačské okuliare. Vrátil som sa do kúpeľne.
Je jasné, že ak neodteká záchod, ani umývadlo, problém musí mať pôvod kdesi hlbšie. A v tomto prípade sú to tie smradľavé potrubia vedúce do mestskej kanalizácie. V bombe mám kyslík na tridsať – štyridsať minút. Za tú dobu by som mal lokalizovať miesto upchatia, preraziť to tam páčidlom a vrátiť sa nazad do kúpeľne. Poslednýkrát som si prešiel plány odtokov a vliezol som do záchodovej misy. Hadicu s kyslíkom som si vložil do úst.
Ponoril som sa. V stojatej vode sa nehybne vznášali veci, ktorých sa denne vzdávame a s hučaním chlórovanej vody ich posielame na miesta odkiaľ niet návratu. Tam, kde sa naše oddeliteľné súčasti stretávajú v jednom lone, bez rozdielu rasy, náboženstva, či triedneho zaradenia. Hlboko v temných tuneloch a stokách, ktorým vládnu zúfalci s vycvičeným blším cirkusom a miliónovou armádou krýs. Na miesta, ktoré sa zámerne nezaznačujú do žiadnej z turistických máp.
Ponáral som sa hlbšie a hlbšie. čas pod vodou bežal dvakrát tak rýchlo. Bomba sa nebezpečne vyprázdňovala. Začínalo mi byť jasné, že ak sa okamžite nevrátim nazad do kúpeľne, zostanem v odpadovej rúre naveky. Teda aspoň dovtedy, kým sa odtok neuvolní. Potom ma to možno spláchne niekam do stoky. Chcel som vyplávať hore na hladinu, ale tá prekliata bomba ma ťahala hlbšie a hlbšie. V ušiach mi pišťalo ako v parnom hrnci. Strácal som vládu nad svojim telom.
Malátne klesanie ku dnu zastavila akási slizká mäkká vec, pevne zafixovaná v potrubí. Jadro môjho problému, G bod odpadovej rúry. Uvedomoval som si vážnosť celej situácie. Cesta späť už neexistuje. Ale ak mám teda tu a teraz na tomto mieste zomrieť, dokončím aspoň to, čo som začal. Z posledných síl som sa zahnal a mlátil páčidlom do všetkých strán s nádejou, že upchatý odtok prerazím. Možno ešte zostáva malá nádej. Ak sa to podarí, voda ma splaví do stoky. Do temných tunelov dolu pod mestom. Možno ma tam dole nájdu. Skôr či neskôr ma tam určite nájdu. Robinsoni tmavých tunelov. Zaopatria ma ako vlastné dieťa. Zavinuté do perinky pavučín. V kolíske do ktorej budú v dlaniach nosiť malé zrnká slnečného svetla. (To najlepšie pre drahé bejby.)
Slizká vec sa bránila. Bránila sa svojím ľadovým bytím. Akoby bola neoddeliteľnou súčasťou celého podzemného kolosu. Veľká čierna brána oddeľujúca dva rozličné svety. Nepreniknuteľná. Dokonalá. Nepriepustná. Práve v tejto chvíli otvorila svoje veľké oko. žmurkla. Ruky mi definitívne oslabli a moja jediná zbraň opustila ich zovretie. Zapadol mi jazyk. Ticho prestúpilo odpadové rúry. V izbe zvonil telefón.

KONIEC


Juraj Šlauka