LOGIN
MEDIÁLNI PARTNERI
SME
Rádio_FM
kinema.sk
festivaly.sk
jetotak.sk
.týždeň
PARTNERI FESTIVALU
Visegrad Fund
International Film Festival Bratislava
Maďarskú inštitút
Kimuak
the one minutes
the one minutes Jr.
Stranger Festival
One Minute Film & Video Festival Aarau
FILMINUTE London
VideominutoPop Firenze
pravda Vilnus
ONE MINUTE Toronto
early melons
Stanica
Anča Fest
1. slovenská filmová databáza
Institut FranÁais
La femis
La femis

Pes jeden

V strede starého koberca stála odrezaná spodná polovica priehľadnej plastovej fľaše. Bola naplnená vodou a trčalo z nej hrdlo jej hornej polovice, ktoré do nej bola vsunuté. Na hrdle bol alobal a v ňom čosi malé a zhorené. Toto tzv. fínske bongo malo z Fínskom spoločný fakt len ten názov. Na vankúšoch okolo sedeli traja chlapíci, tak do tridsiatky. Pedro v starom svetry si napravil ošúchanú šiltovku a povedal: „Ešte naložím.“ Otvoril veľký pytlík a vytiahol trochu trávy. Vyčistil alobal v bongu, napchal tam trávu a priložil starý zapaľovač. Ten nechcel horieť. Pedrovi sa po chvíli podarilo zapaľovač spojazdniť, zapálil ho a priblížil oheň k tráve. Na starom zapaľovači bez metalického krytu začala horieť umelá hmota. Pedro pomaly dvíhal vrchnú časť fľaše, zapaľovač aj tráva horeli a fľaša sa plnila dymom, ktorý bol kvôli spodinám z umeliny nie biely, ale čierny.
„Héééj, chuj, pozri čo robíš?!“ okríkla Marka osoba menom Cukrík, ktorá mala narozdiel od zvyšných kamarátov vyšportovanú postavu, biele tričko, biele zuby a nagélované vlasy. „Celá dávka je teraz v riti!“
Pedro stoicky odvrkol: „Máme dosť“ a pobúchal po pytlíku.
„To je pre Zachara. Keď mu to vyfajčíš, čo mu predáme?“ oponoval Cukrík.
Pedro sa usmial. „Kľud... keby, tak toho mám plnú povalu .“
Táto priateľská výmena názorov vyrušila zo snenia Marka, tmavého chudého emigranta z tričkom BOSNA UBER ALLES. Pozrel na fľašu, kde sa točil kúdol čierneho dymu. „Pohoda“ povedal a nahol sa nad bongo.
„To nedáš“ provokoval Cukrík.
Pedro odstránil alobal a Marko vtiahol jedovatý obsah do pľúc.
Držiac to v sebe, otočil sa k Cukríkovi, divným hlasom povedal: „Zožeň si už poriadnu vodnú fajku“ a vydýchol na neho splodiny.
Pedro sa smial. Pozrel na hodinky a povedal: „Máme ešte chvíľu čas. Navrhujem pomaly ísť a môžeme sa trochu previesť cez ten lesík, čo je pri Zacharovi.“ Nápad sa ujal. Zobrali pytlík s trávou, vyšli z bytu a nastúpili do Cukríkovho Renaultu. Pedro vložil do autorádia svoju CD výberovku gitarových skladieb a vyrazili.
Born to be wild prefrčali mestom a odbočili do lesíka. Pedro s Markom boli nadaní simulanti hry na strunových a bicích nástrojoch. Cukrík bol dobrý vodič, vedel si vychutnať každú prašnú zákrutu, ale aj gitarové sólo. Deep Purple prežíval obzvlásť intenzívne.
„Brzdi!!!“ zreval Pedro. Cukrík dupol na brzdu, ale niečo aj tak buchlo do auta.
„Čo to bolo?!“ skríkol vyplašený Cukrík.
Pedro pokrčil ramenami a len tak sucho zahlásil: „Malá ovca.“
„Čo???“ nechápal Cukrík.
„Alebo pes“ dodal Pedro. „Niečo sme zrazili.“
Cukrík vypol rádio aj motor a vystúpil z auta. Týpci v aute sa na seba neisto pozreli a tiež vystúpili. Cukrík stál pred autom a nervózne si šúchal nagélovanú hlavu. „Ja sa tam nepozriem!“ vyhlásil a začal nervózne chodiť hore a dole.
Marko šiel dozadu, zohol sa, strčil ruku pod auto a za nohu odtiaľ vytiahol ich obeť.
Pristúpil k nemu Pedro, dal ruky v bok a akoby to vedel, zahlásil: „Warhol!“
„Čo???“ skríkol Cukrík a pribehol k nim.
„...Zacharov pes“, upresnil Pedro. „Asi zas ušiel...“
Pri ich nohách ležal špinavý a trochu krvavý kokeršpaniel.
„Kurva!“ vystihol to zúfalý Cukrík. „Čo teraz?! Asi mu ho takto neprinesieme len tak, že ahoj Zachar, tu máš trávu a psa. Zabili sme ho. Čo nové?“
„To je dosť zlá klišé fráza, ako z filmu“ uškrnul sa Pedro.
Cukrík si pretrel rukami tvár a dodal: „Kurva ten nás zabije! Šak býva hneď tu, rýchlo piči preč!!!“
„Kľud, neboj,“ povedal Marko, ktorý bol v nepríjemných situáciách ako doma. “Toho psa tu nenecháme. Mám nápad. Dones sakel na mŕtvoly alebo nejakú handru.“
Cukrík sa šiel hrabať v kufri. Priniesol starú športovú tašku. Marko s Pedrom ho pohľadom pochválili. Nad mŕtvym psom v taške sa zatiahol zips. „Ty vole, to je ako z filmu“ vypustil z úst Pedro.
Marko podal tašku Cukríkovi, ktorého výraz tváre hovoril za všetky nadávky. Marko teda vložil tašku do kufra auta sám a všetci nastúpili, Marko s Pedrom dozadu. Bolo ticho. Cukrík radšej ani nechcel vedieť, čo so psom spravia. Pustil rádio a pridal hlas. Marko niečo povedal Pedrovi a potom sa naklonil k Cukríkovi.
„Ty len Zachara niečím zabavíš a my dvaja sa postaráme o Warhola.“
„My ideme k nemu?!?“ nechápal Cukrík, ale nebol schopný odporovať. Argument „Jebe ti?!?“ nebol postačujúci. Dúfal, že Marko vedel, čo robí. Kolesá rozvírili prach a po jeho usadnutí sa na ceste objavila tmavá škvrna krvi zmiešanej s prachom.
Zastavili pred vysokým plotom Zacharovho domu. Cukrík s Pedrom sa otočili na Marka. Ten skríkol: „Čo je?! Všetko jasné nie?? Cukrík sa postará o Zachara, ja s Pedrom o psa.“ Pedro bol v pohode, ale Cukrík sa nadmerne potil. Jeho biele tričko malo zrazu telovú farbu. „Ideme!!“ zavelil Marko. Týpci spoločne vystúpili z auta.
„Ty vole, to je ako z filmu“ vzrušoval sa Pedro.
Marko zobral z kufra športovú truhlu, Cukrík vzal pytel s marihuanou a Pedro zazvonil na zvonček. O chvíľu zabzučal elektronický vrátnik a oni vošli do predzáhradky. Dvere do domu boli otvorené.
„Poďte dnu“ ozvalo sa z jeho hlbokého vnútra.
Marko pohybom hlavy vyslal ako prvého Cukríka. Ten vo vnútri odbočil do chodby a kráčal do obývačky. Marko s Pedrom šli hore na poschodie. Vošli do kúpeľne a zamkli dvere. Marko rozopol zips tašky, vytiahlol Warhola a položili ho do vane. Pedro ho začal sprchovať.
Vaňa sa plnila hnedou vodou.
„Odopchaj odtok, nech ten psí humus odtečie“ povedal Marko a začal Warhola šampónovať. Pedro sa usmieval: „Ty, rob to poriadne, nech to vyzerá tak, aby nič nespoznal, šak vieš jaký je to veľký dizajnér.“ Marko ho vražedným pohľadom umlčal.
Dolu v obývačke pod presklenou stenou s výhľadom do dvora sedeli rozvalení Zachar a nejaká pekná baba. Oproti nim bol vystresovaný Cukrík a plnil vodnú fajku. Zacharova priateľka už bola viditeľne pod vplyvom omamných psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov.
„Čo tam toľko robia? Tí musia byť dobre zakydaní! Čo menili okrem kolesa aj olej?!“ spýtal sa Zachar a začal sa chechtať. Potiahol si z vodnej fajky a spokojne vyhlásil: „Ale toto tu ... fakt dobrý model, že Ana? Ana!“ Dievča sa len priblblo usmeje a zalomí hlavu dozadu.
„To vieš, naša. Pedro je na záhradkárčenie expert.“ zareagoval Cukrík, ktorý v duchu preklínal tých dvoch.
Vo vani ležal mŕtvy, ale čistý Warhol. Marko ho vybral a položil do umývadla. Tam ho začal stláčať, že aby odtiekla zvyšná voda.
Z otvorenej papule mu vyšlo trochu krvi. Pedro podal Markovi fén. „Na! Fúkaj. Ja už idem dole aby to Cukrík celé nedosral.“
Pozrel sa do zrkadla, ale len tak pro forma. Vyzeral ako vždy, čiže nijak. Vyšiel z kúpeľne a otočil sa na Marka: „A pohni si!“. Zišiel dolu schodmi a cez dlhú chodbu zamieril do obývačky.
„Pedro!“ vyskočil Cukrík z pohovky hneď ako ho zbadal. „Poď si dať práska, nech máš aj ty dobrú náladu“ a akože kamarátsky ho udrel do ramena. Pedro od bolesti zmračil tvár.
„Tvoja zeleninka mi chutí“ ozval sa Zachar. „Green peace“ dodal a vystrel k Pedrovi ruku s dvoma prstami do véčka. Znova sa začal chechtať. Pripadal si vtipný. „Vy ste si to tam hore rozdávali či čo?!“, zahýbal panvou Zachar.
„No.“ odpovedal Pedro s úsmevom. „Marko sa ešte vysere a dojde.“
Zacharova priateľka so zalomenou hlavou bola zahľadená do stropu. Pedro sa na chvíľu zahľadel približne tam, kam ona. Nič tam nebolo. Sadol si na gauč oproti Zacharovi, ktorý mu podal fajku. Uhlíky na fajke sa počas hlbokého vdýchnutia rozžiarili takmer dobiela. Pedro posunul fajku Cukríkovi. Ten sa zhlboka nadýchol a následne sa strašne rozkašľal. Cez sklo za Zacharom a Anou zbadal po dvore bežiaceho Marka s Warholom pod pazuchou. Pedro sa pousmial. O chvíľu sa Marko zjavil v obývačke.
„Kokot konečne!“ skríkol Zachar tak nahlas, že vyrušil Anu z jej imaginácie.
Marko pošepol Pedrovi: „Kto je tá baba?“ Pedro pokrčil ramenami.
„Dúfam, že ho nájdu, až keď odídeme.“, dodal potichu Pedro.
Zachar si potiahol z fajky, zreničky sa mu ešte viac rozšírili, nahodil blažený úsmev a podal miestoprísažné vyhlásenie: „Tak toto páni ja beriem všetko. Ako sa dohodneme?“
Ana vstala a otvorila posuvné sklené dvere do dvora. S rozpaženými rukami vyšla do dvora. Chalani pozreli jeden na druhého.
„Dohodneme, neboj. Ale kto je tento neželaný svedok?“ zaujímal sa Marko.
„To je Ana. Moja tohtomesačná múza. Je v pohode. A vie lietať! Pozrite z okna.“ Chalani sa postavili pred sklo a sledovali, ako bosá Ana s rozpaženými rukami a hlavou vyvrátenou k oblohe behala po trávniku. Zrazu všetci pokrčili nosy, Pedro zatvoril oči. Hneď na to sa Ana zdrbala ksichtom do trávy. O niečo zakopla. Cukrík udrel lakťom do Marka, ticho mu vyčítal: „Ty chuj, to si nemohol... Zachara som zhúlil, ale aj tak...“ a buchol si päsťou do hlavy.
Anu pád trochu prebral. Otriasla sa a začala zisťovať, čo sa vlastne stalo. Pri jej nohách ležal kokeršpaniel. Keď jej to došlo, začala vrešťať a rozbehla sa do domu. „Warhol! Warhol! “ kričala a skočila na sediaceho Zachara, ktorý celú udalosť vôbec nevidel.
„Warhol! Mŕtvy! Tam na tráve! Alebo duch alebo čo!?!“
„O ducha by si sa predsa nepotkla“ ozval sa Pedro a hneď schytal preventívny lakeť do brucha.
„Čo? Warhol? Duch? Ty si sa dobre odpálila.“ hladkal ju Zachar po vlasoch.
„Naozaj, tam, na tráve!“ plakala vystrašená Ana. „Choď sa pozrieť, choď! Choď!“
Aby jej dokázal, že sa nemá čoho báť, vyšiel Zachar na dvor. Chlapíci pri sklených dverách sa rozostúpili a pohľadom sledovali Zachara. Situácia ako z filmu, povedal Pedro, keby mu to napadlo. Ale on iba mlčky očakával blížiace sa vyvrcholenie.
Zachar o chvíľu zbadal kokeršpaniela. „Čo ti jebe?!? Čo to... To ktorý kokot!?! ... kurva... zabijem! Hej, poďte sem!“ zamával Zachar na chalanov. „Pes!!!“ ukazoval nechápajúc na zem.
Marko sa chytil príležitosti na úspešné dokončenie svojho plánu: „Chudák Warhol. Asi zomrel v spánku... celkom v pohode smrť... no nie?“ „Kokot ti jebe?!?“ rozkričal sa Zachar. „Warhol zomrel predvčerom v noci na zlyhanie ľadvín! Včera sme ho zakopali tuto v lese. Nastala krátka chvíľka dramatického ticha, počas ktorej sa chalanom zmenil výraz na tvári.
A nejaký kokot nekrofilný ho vykopal, pošukal, umyl a dal sem. Kurva! ... zabijem!!!“ V zúrivosti rozkopal veľký kaktus tvaru ľudskej hlavy rastúci vedľa na okrasnej skalke.
Chapíci stáli s otvorenými ústami a v ich zhúlených hlavách sa bilo viacero skutočností. Cukrík sa spamätal ako prvý. Pozrel na Marka: „Kokot!“
Zachar pokýval hlavou, bol rád, že s ním Cukrík súhlasí. „Ale ja asi viem, ktorý to bol. Zabijem! Poďte, ideme!“ a chytil Cukríka s Pedrom okolo ramien. Marko zostal čumieť na psa, bol dosť mimo. Sledoval, ako sa vietor hrá s jeho jemnou a čistou srsťou.
„Ty nejdeš?“ spýtal sa ho Zachar. Marko nestihol odpovedať.
„Nechaj ho,“ povedal Cukrík „On sa zatiaľ môže postarať o Warhola a naspäť ho zakopať. No nie?“ ironicky sa na Marka usmial.
Zachar agresívne vykročil. Cukrík s Pedrom sa pohli hneď za ním. Pedro otočil hlavu, pozrel na vybúraného Marka a bezradne rozhodil rukami. Marko si sadol na trávu, pozrel na vedľa ležiaceho psa a zapálil si cigaretu.


Peter Minár