...

Tentokrát ma všetkých tridsať nominovaných filmov nesmierne potešilo. Podľa môjho názoru prišlo tento rok dokonca až k akémusi kvalitatívnemu skoku týkajúceho sa výrazovej vrstvy. Skoro všetky filmy z nominovanej tridsiatky sú profesionálne spracované, formálne sa im nedá veľa vyčítať. Už len elementárna analýza ukazuje vysokú úroveň vyjadrovacích prostriedkov. A to je dobre.
Je asi pochopiteľné, že väčšina filmov je hraných. To je tá nejjednoduchšia cesta a uvedomujem si, že hraný film ako "žáner" je najpopulárnejší, najmedializovanejší a najviac priťahuje pozornosť. Ale netreba zabúdať, že kinematografia vznikla v oblasti dokumentu, to je tá šľachta filmu. A experiment zase ukazuje , resp. môže ukazovať nové cesty filmovej reči. Preto sa mi zdá, že by nebolo zlé sústrediť sa viac na tieto oblasti. Sú často inšpiratívnejšie, otvárajú široké priestory pre divácke uvažovanie a autor sa pri nich aj viac naučí. Napríklad film Kristus - akokoľvek môže pôsobiť amatérsky, je vtipný, má výborný rytmus a nápad, ktorý ho vyzdvihuje nad mnohé i keď kvalitné, ale predsa len tradičné hrané dielka. Takže doporučujem viac inovácií. Inovácie nikdy nie je dosť. Netreba sa uspokojiť s variáciou, často stojí za to ísť aj za cenu rizika do rizika hry s formou a výsledok môže byť prekvapujúco originálny. Niekedy je proste lepšie ísť do experimentu (aj za cenu omylu) ako do tradičnej formy hranej scénky.
Zaujímavá bola aj šírka spracovaných tém, od korupcie cez lesbizmus až po susedské (futbalové) vzťahy. Brilantne sa využívala animácia (Spermie), skrytá kamera (Naozajstné video), dokumentárne prostriedky (Ecce Homo) a tak ďalej. Jednoducho povedané, autori zapojili všetky sily a využili všetky možné postupy. Kolekcia je pestrá a často i veselá, aj keď zadaná téma logicky vedie k smútku z našej nedokonalosti. Ak si toto po zhliadnutí filmov uvedomia aj diváci, tak práca nad tohtoročnými súťažnými filmami rozhodne nebola márna. Pretože film chápaný ako umelecký druh má rozhodne provokovať, prinášať ak aj nie nové myšlienky, tak v každom prípade má ukázať realitu tak, ako by sme ju my našimi očami nikdy nedokázali vidieť. Celé je to o interpretácii - filmár má veľké interpretačné možnosti (technické, estetické) , rozhodne väčšie, ako bežný človek odkázaný len na tých pár svojich elementárnych zmyslov. A filmári, ktorí sa zúčastnili tohtoročného Azylu ukázali, že majú aj schopnosti.

Martin Ciel